Julko, téma je jedna a všetko, čo som napísal, je s ňou previazané, aby bola lepšia predstava, ako sa vyvíjala história. Tá nikdy nevzniká na nejakom pustom mieste, ale má svoju predhistóriu, na ktorej sa stavia (stavajú tí, ktorí ju ovládajú = riadia, chápu ďaleko viac, ako bežné riadené ovce i tí, ktorí si myslia, že niečo reálne vo svete riadia).
Ľudia isté základné prvky musia mať v podvedomí, lebo ináč nejaké prevratné novosti proste neprijmú. To máš ako napr. s dnešnými rôznymi sektami, ktoré sú v základe postavené na Biblii - adventisti siedmeho dňa, svedkovia Jehovovi, Moonova cirkev, mormóni, mnohé masonské lóže a desiatky ďalších. Biblia a jej algoritmy sú totiž v biblickej civilizácii silne ukotvené na podvedomých úrovniach psychiky ľudí.
Takže neuviedol som asi nič, čo by bolo mimo témy.

Ad 1)
"1.Pokladali prví kresťania, teda v čase prenasledovania kresťanov Ježiša za Boha alebo človeka ?"

Julko, veď to asi sám vieš... Keď Issa odišiel, tak zostali apoštoli osirelí, niečo pochopili, niečo nie a zďaleka sa nedostali na úroveň "učiteľa". A začali podľa toho, ako ho pochopili, hlásať "jeho" učenie o jedinom Bohu = monoteizmus. Iní, ako napr. Pavol/Šavel/Saul z Tarsu, ktorý nebol apoštolom Issu (hoci z neho cirkev apoštola robí) a bol "zázračne osvietený" na ceste do Damasku, ako šéf policajnej ochranky židovskej Veľrady -Sanhedrinu (tak treba chápať jeho "osvietenie"), začal vykladať učenie Issu tak, že ten sa musel v hrobe obracať - bol to prvý zvrátený ideológ a za to dostal aj odmenu Zhora = poprava v Ríme. Bol mimoriadne výrečný a Korinťanom, Efezanom, či Solúnčanom nakecal mnohé bludy. Jeho učenie (a teda nie Issu/Ježiša) sa nakoniec dostalo v značnej miere do Biblie, čo mnohí výskumníci zbadali a nazvali Bibliu paulianizmom (od latinizovaného mena Pavol = Paul).
Ďalší apoštoli a ich učeníci tiež mnohé nepochopili a hlásali mnohé nezrovnalosti, nezmysly a bludy, ktoré so skutočným učením Ježiša nemalo takmer nič spoločného. Výsledkom bolo, že v prvých storočiach si mal množstvo siekt, ktoré verili v kadečo, t.j. viera bola rôzna, a to zväčša podľa už predtým zavedených kultov v Ríme, Hellade, Sýrii, Egypte, Perzii, či v Malej Ázii.
Existovali sekty gnostikov, židovské mystické sekty, dokétisti, hermetisti, manichejci, karpokratiáni, eséni, monofyziti, helenistické sekty a mnoho ďalších.
A každá verila v niečo iné! Tak v čo verili vlastne ranní kresťania, Julko?
V zásade aj v množstvo nezmyslov a prekrútení učenia Učiteľa..

V podstate existovali 2 smery:
1) Pre niektorých bol Issa (Ježiš) plnoprávnym bohom s niektorými ľudským atribútmi.
2) Pre ďalšie sekty bol smrteľný Prorok, ktorý sa v podstate neodlišoval, napr. od Budhu.

Ad 2)
"Až podĺa teba pokladali Ježiša za Boha, tak Ježiš bol Boh -Slnko- Sol invictus) podĺa teba ?"

Musel by si sa vcítiť do obdobia vtedajšej Rímskej ríše. Rímsky svet vtedy zbožšťoval svojich imperátorov, keď už Caesar sa oficiálne vyhlásil za boha.
A Rímske impérium bolo polyteistické, s viacerými populárnymi kultmi, ako bol napr. mitraizmus, kult Sol Invictus, ktorý bol do istej miery štátnym kultom od čias Aureliána a pod.
Kult Sol Invictus, hoci obsahoval prvky uctievania Baala a Astarté, bol už v podstate monoteistický, keď sa bohovi Slnka pripisovali všetky atribúty ostatných bohov z rímskeho panteónu a navyše harmonizoval aj s kultom Mitru, ktorý bol tiež veľmi rozšírený a populárny.
A ako sa k tomu postavila "elita" na čele s Konštantínom I.?
Aby takémuto kultu mohol konkurovať Issa/Ježiš - tak museli rovnakého boha urobiť aj z neho! A kto z neho urobil boha? Ten istý Pavol/ Šavel/Saul z Tarzu.

Vtedy boli staré kulty prítomné všade a nový "boh" musel všetkým odolať a musel byť pre ľudí prijateľný (preto aj tá mozaika z r. cca 240, keď je Ježiš spodobený ako boh Slnka - Mitra alebo Sol) v rôznych provinciách ríše. A navyše musel nový kult odolať aj už existujúcim a zavedeným vieram a kultom. Čiže musel sa stať "dokonalým bohom". Nielen mesiášom, v starom zmysle slova, nielen kráľom - mesiášom, ale aj inkarnovaným Stvoriteľom. Ktorý podobne ako sýrsky, fenický, babylonský, egyptský a ďalší vtedy známi bohovia v jednotlivých kultoch - prešli cez mučivé peklo, podsvetie, a potom omladnutí vstali z mŕtvych a zjavili sa s nástupom jari (v deň jarnej rovnodennosti)..
Známy staroveký algoritmus, ktorý sa potom dostal do Biblie.
Takže, vtedy museli vysoko zasvätení dostať Ježiša na rovnakú úroveň, akú predstavovali v tej dobe Osiris, Tammuz, Mitra, Adonis, Attis, Usire a všetci ďalší zomierajúci a opäť ožívajúci bohovia, ktorí boli vtedy vo vedomí a hlavne v podvedomí vtedajších ľudí.
Z rovnakých dôvodov sa postupovalo aj pri doktríne o pôrode "panny", ktorá bola známa u kultu Isis, Astarté (Ištar) a v mnohých iných starovekých kultoch - vytvorenie obrazu panny Márie!
Ako asi vieš, tak relígie (náboženstva) boli v minulosti zjednocujúcim, silným koncentračným prvkom riadenia daného štátu/impéria, a to religióznym, politickým, územným a kultúrnym. Preto sa pristúpilo (ešte dávno pred Rímskym impériom - napr. Babylon) k vyhláseniu štátnej relígie, ktorú ovládali vysoko zasvätení žreci (popri tom ovládali aj panovníka), ktorá ceste koncentrácie riadenie veľmi napomáhala (viď aj dnešné napr. budhistické, či islamské štáty).
A preto sa aj udialo oficiálne vyhlásenie Issu/Ježiša za Boha na koncile v Nicae v r. 325. Týmto aktom už bolo možné spájať Ježiša s bohom Slnka - Sol Invictus!

Ad 3)
Prvé represie voči kresťanom začal Nero a boli popravení aj Peter a Pavol. Týmito represiami si Nero proti sebe poštval rímsku aristokraciu a stredné vrstvy a nakoniec spáchal samovraždu. Vtedy totiž dali vysokí zasvätenci "preverovať" pevnosť viery kresťanov. Postupne kresťanské komunity narastajú a stávajú sa silnou opozíciou voči rímskej moci. Je nutné si uvedomiť, že vtedy bol otrokársky systém, čo kresťanstvo silno narušovalo. Ďalej sa pozorne sledovala previerka efektívnosti monoteizmu voči rímskemu polyteizmu a hľadal sa "optimálny" variant "svätého" písma na základe apoštolských kázaní a učení, ktoré sa začali čoraz viac vzďaľovať tomu, čo hlásal reálny Ježiš..
Nasledovala snaha rímskych otrokov a nižších vrstiev po slobode od otrokárov.

Ale keď sa Julko zahĺbiš do biblických kánonov, tak tie "kresťanom" predpisujú skromný život (až askézu), a to výmenou za "blahobyt" v budúcom živote. Takéto "tézy" vôbec neobmedzovali aristokraciu a bohaté vrstvy a tie sa pri takomto kulte nemuseli deliť s chudobnými o majetok a chudobní sa radovali, ako "trpiaci v Kristovi", z budúceho blahého života po smrti..
Dokonca sú "kresťania" na to hrdí a sú pokorní voči rôznemu druhu otroctva, ktoré si ani dnes veľmi neuvedomujú. A vlk (židia a elity) bol sýty a ovce (pasené stádo) zostali celé. Preto sa aj následne začalo v Ríme "kresťanstvo" podporovať.
Dobre vymyslené...☺

Prvé ranné kresťanské komunity vydržali previerku honu na nich a tisíce kresťanov sa stali obeťami vraždenia počas vlád - Domiciána, Trajána, Marca Aurélia, Decia Trajána, Diokleciána. Ale popri prenasledovaniu fungoval už rímsky biskup a ten postupne získaval čoraz silnejšiu autoritu v chudobných vrstvách v dôsledku krutosti rímskej moci a degradácie rímskej aristokracie..
Dopredu prepočítaný efekt, podobne ako sa dnes "potápajú" USA a Izrael svoji zverstvami, hlavne v krajinách tzv. "tretieho sveta".

V priebehu 2. - 3. stor. sa viedli dlhé spory s filozofmi, ktorí odmietali kresťanstvo ako relígiu, ktorá by mala právo na existenciu. A nato už v 3. stor. vznikol inštitút mníchov, keď sa za jeho zakladateľa považuje Antonín Veľký z mesta Komy z Egypta (jedná sa o nabíjanie biblického egergoru na potrebnú energiu zavedenia a udržiavania oviec v preddefinovanej ohrade).

Od r. 311 nasleduje obdobie počiatkov legalizácie "kresťanstva" v Ríme a zjednotenie nového náboženského systému s vrcholom svetskej moci.
V r. 313 tzv. Milánsky edikt riešil slobodu vierovyznania a tým sa Issa/Ježiš uznal za jedného (zatiaľ nič viac!) z panteónu rímskych bohov.
Ale už v r. 324 vyhlasuje Konštantín I. edikt s privilegovaným postavením "kresťanstva", a to sa dostáva pred iné relígie, a potom sa na jeho popud pripravil "prvý generálny zjazd" kresťanských cirkví v Nicae v r. 325, kde vyhlásili oficiálne Issu za "Boha".
Všetci vyznávajúci "kresťania" boli uznaní za "jednotný duchovný národ", a to bez ohľadu na pôvod a národnosť. Prvým ideológom tohto postulátu bol Šavel - viď kecy ku Koloseanom 3!
Tým sa pasené stádo v Rímskom impériu ideologicky a svetonázorovo zjednotilo a takto ho bolo ľahšie riadiť a kontrolovať... a to trvá v našej civilizácii až dodnes..

Veľmi v skratke.