Ad)
"Až chceš,aby som ti odpovedal príspevkom na tvoje mnohé manipulácie..."

Julko, môžeš mi logicky napísať, prečo by som ťa a iných mal manipulovať? Ak viem aké dôsledky sú za to?

Ad)
"Možeš vysvetliť kvoli akej viere zomierali prví kresťania počas ich prenasledovania Rímom v prvých troch storočiach ? Prečo nechceli obetovať pohnaským modlám ? Akého Boha teda uznávali ?"

Tak zo širšia ako sa ľudstvo manipulovalo, snáď niečo pochopíš a možno aj akceptuješ:

Dátum stvorenia sveta...☺ (podľa prekladu židovského Starého zákona) sa predpokladal 1.3.5508 BC.. Preto sa Nový rok začínal prvým dňom jari (neskôr 14.3.). V ére byzantského Konštantinopolu bol dátum "vypočítaný" presnejšie a dňom stvorenia sveta sa pokladal deň 1.9.5509 BC. a odvtedy sa byzantský Nový rok začínal prvým dňom jesene.
V predkresťanskej ére sa u Slovanov slávil Nový rok 22.3. – na deň jarnej rovnodennosti. Avšak po krstení Rusi začal byzantský kalendár vytláčať starý a Nový rok sa začínal dňom 1.9. Tento dátum doteraz vykladajú niektoré učenia ako skutočný deň narodenia Issu (Ježiša)..

ROZDIELY JULIÁNSKEHO A GREGORIÁNSKEHO KALENDÁRA
Do 20. storočia používalo Rusko juliánsky kalendár, ktorý 13 dní zaostával za Európou, ktorá už dávnejšie prešla na gregoriánsky. Až dekrétom v r. 1918 SNR (Sovietu Národných Komisárov) sa prešlo na gregoriánsky a 14.1. – deň Svätého Vasiľa (Basilea), arcibiskupa Caesarie Kappodikijskej – a tento deň sa stal Starým Novým rokom.
Ruská PC používa juliánsky kalendár, ktorý do každodenného života zaviedol Gaius Julius Caesar v r. 45 BC.
Od r. 1582 začali západné štáty používať gregoriánsky kalendár, ktorý zaviedol pápež Gregor III. a Rusko k nemu prešlo 24.1.1918. Rozdiel medzi kalendármi sa zväčšoval a dnes je 13 dní. Ranní kresťania za prvé 2 storočia neslávili Nový rok a rituály s ním spojené pokladali za polyteizmus, modlárstvo a satanizmus.
Religionistická veda nemá doteraz spoľahlivé zdroje o presnom dátume narodenia Issu (Ježiša)!
Odkiaľ sa teda vzali dátumy 7.1. (pravoslávie) podľa juliánskeho kalendára a 25.12. podľa gregoriánskeho kalendára?
Prastará kresťanská cirkev nepoznala tieto dátumy a teda ich ani neslávila..

BOJ KRESŤANSTVA S MNOHOBOŽSTVOM RÍMSKEHO IMPÉRIA
V r. 313 rímsky cisár Konštantín I. a Licinius spoločne vyhlásili náboženskú slobodu. Cisár uznal, že lepšie ako bojovať s kresťanstvom je ho využiť pre záujmy štátu (niekto mu z vyššie zasvätených potichu pošepkal, aby tých kresťanov nevraždili, lebo manipulácia a likvidácia textov už bola u konca a že otrockú relígiu je možné efektívne využiť pri prechode od otvoreného otroctva k tomu skrytému, ktoré je vo viac sofistikovaných formách používané dodnes) a hranica medzi kresťanstvom a kultom mnohobožstva sa začala rozmývať. Cisár sa priamo vmiešaval do vnútorných cirkevných záležitostí a smeroval kresťanstvo v potrebnom vektore pre svoje koristné ciele (aj ciele GP). V dôsledku toho sa počet kresťanov zvyšoval, ale viera čoraz viac degradovala, lebo bola vedená polyteistom - veľkňazom kultu Sol Invictus..

AKO SA ZJAVIL DÁTUM „NARODENIA ISSU - JEŽIŠA“?
Samotný dátum Vianoc bol vybratý v súlade s pradávnymi tradíciami. V ranných kresťanských "posvätných" textoch niet presný dátum narodenia Issu a 25.12. bol prvýkrát použitý až v r. 221 v letopise 1 u jedného z prvých kresťanských historikov Sextusa Juliusa Africana.
V Rímskom impériu sa veľkolepo oslavoval sviatok narodenia perzského „bohočloveka“ Mitru – čo bola jedna z personifikácii Slnka, a preto sa oslavoval v deň zimného slnovratu, a to práve 25.12...
V tom čase sa MITRA považoval za spasiteľa a v jeho kulte existoval známy obrad prijímania chleba a vína, pri ktorom prívrženci mitraizmu požívali "telo a krv boha", keď pokračovali v starej tradícii kanibalských kultov „pojedania boha“ (= "tvoja" "kresťanská" eucharistia...☺ ). Duchovenstvo, snažiac sa za každú cenu vypudiť populárny sviatok Mitru, svojim dekrétom z r. 354 oficiálne vyhlasuje deň 25.12. dňom narodenia Issu (Ježiša), hoci ani sám Prorok, ani jeho apoštoli, ani ranná kresťanská cirkev nepoznali a teda ani neslávili tento deň. Takto sa zjavil dátum „Vianoc = Narodenie Krista“...☺
Konečné rozhodnutie o Vianociach dňa 25.12. bolo prijaté až v r. 431 na 3. ekumenickom koncile v Efeze. Takto sa Vianoce slávia v čase rímskych Saturnálií a tieto oslavy a bujaré festivaly potom pseudokresťanstvo vytlačilo.
Okrem osláv "bohočloveka" Mitru existovali analogické prastaré kulty Osirisa (Egypt), Orfea (Grécko), Attisa (Rím), Dusara (Arábia) a Tammúza (Babylon).
V januári obyvateľstvo starovekého Grécka slávilo sviatok umierajúceho a vzkrieseného boha Dionýza – spasiteľa ľudstva..
Takže Julko, tých "bohočlovekov" bolo v starovekých kultov pred Issom dosť, aby bolo z čoho skopírovať do nového, modernejšieho kultu..
Preto je chronologická priorita na 2. mieste, lebo keď nepoznáš reálnu históriu, tak žiješ na základ mnohých mýtov s príslušnou algoritmikou (a v Biblii tých fatálnych algoritmov je spústu a hlavné je, že na jej základe ľudkovia verili a veria v imaginárneho boha - energiu odovzdávajú egregoru = duchovi a neveria tomu Bohu, ktorý existuje).

Na Rusi a u východných Slovanov existovali religiózno-magické obrady a staré sviatky, ktoré sa úspešne podarilo zlúčiť s Vianočnými sviatkami – hlavné sviatky spadajúce na zimný slnovrat (vianočno-novoročný cyklus).
Vianoce, či Nový rok nemajú teda s dátum narodenia Issu (Ježiša) nič spoločného! A aj Nový rok má korene v dávnych kultoch slnečných bohov. Staré národy i cestou magických rituálov, ľudských a zvieracích obetí pre uspokojenie bohov (reálne egregorov - duchov) a tým zabezpečenie prosperity a šťastia aj pre celú rodinu, slávili nadchádzajúci slnečný rok..
Hlavne u vidieckeho obyvateľstva dominovali stále staré viery a obrady. Preto sa latinské slovo „paganus“ = dedinčan začalo používať v zmysle „pohan“ = „nie kresťan“ a odtiaľ pochádza aj ruské slovo „poganыe“, čo pôvodne označovalo všetkých, ktorí neboli kresťanmi.
Bolo potrebné niečo naliehavo podniknúť.
Kresťanské duchovenstvo žiaľ neodolalo pokušeniu pozemských statkov s dotieravým patrónstvom Konštantína a začalo "objavovať" kresťanmi dovtedy prezierané kulty, sviatostí a obrady! Cirkev len urobila náhradu panteónu bohov výmenou za mená svojich kresťanských „svätých“ a pripájala dátumy sviatkov týchto bohov do cirkevného kalendáru a takto sa snažila vytlačiť kult mnohobožstva z pamätí a života ľudí a tým podrobiť obyvateľstvo impéria jedinému vtedajšiemu námestníkovi Issu (Ježiša) – imperátorovi Ríma.

Takže prijatie kresťanstva v Európe sprevádzalo nielen vytláčanie kultov mnohobožstva, ale z nich sa do kresťanstva vypožičalo množstvo z ich prvkov. Takto, aby sa uľahčil prechod od jednej relígie k druhej, cirkev zachovávala staré sviatky, ale pridávala im iný význam (čiže bohapusto klamala ovce). A tak mnohé sviatky, ktoré dnes pokladáme za kresťanské, alebo aj svetské = majú v realite prastaré pohanské korene!
Napr. aj sviatočné obrady na Koladu (preto sa na Vianoce spievajú koledy...na počesť pohanského boha Kolada...☺ ) – sú hlboká minulosť, spojená s mnohobožstvom, keď obyvateľstvo neprevzalo kresťanské zmeny a používa naďalej staroveké rituály a tradície.
Hocijaký sviatok je akože podstatou a účelom navrhnutý tak, aby prinášal ľuďom "duchovný" a „kladný náboj“ a aj materiálne výhody, a to i chudobným vrstvám..
Dnes by sa to celé objektívne malo zhodnotiť- ako kolosálny podvod!

A teda kvôli akej viere zomierali tí prví ranní kresťania v rímskych katakombách?
Nájdi si na nete najstaršiu zachovanú mozaiku kresťanstva (okolo r. 240), ktorá sa nachádza vo Vatikánskej nekropoli pod oltárom sv. Petra (tzv. mauzóleum Julio alebo mauzóleum M), je na nej Issa - Ježiš (bez charakteristickej brady a iných kultových atribútov pseudokresťanstva) zobrazený v podobe Slnka, vznášajúci sa na nebo na kvadrige (voze), so svätožiarou nad hlavou, z ktorej vychádza 7 lúčov tvaru T. Čiže Neporaziteľné Slnko (Sol Invictus) = nový "boh" – tento kult potom nahradil oficiálny kult Sol Invictus ešte z čias vlády Aureliána v Ríme.
A nevisel na žiadnom kríži ... kríž sa objavil v pseudokresťanstve až oveľa neskôr.

Toľko veľmi v skratke ku kriminálnym manipuláciám "tvojej" "kresťanskej" cirkvi...teda rôznych zasvätených, otcov cirkvi po viacero storočí, pápežov (ktorí nikdy neboli zasvätení do najvyšších stupňov), "elít" atď.
Ďalší vývoj nového kultu pre ovce bol v drvivej väčšine o viere (to jest to, čo je za Mierou, teda mimo Boha, keď staroegyptskí žreci Mierou, Mierou Mier pomenovali faraónovi po dlhej diskusii Toho/To, čo zvykneme dnes v našej kultúre nazývať Bohom) a tupom grafomanstve..