Všetko super, ale potom som prišiel k tejto vete.
Pri tejto vete som sa musel pozastaviť pretože človek, ktorí chce pomáhať a naozaj rozumie drogovej problematike by toto nikdy a nikde nepovedal ani nenápisal. A to v žiadnom kontexte a v žiadnom prípade. (Môj názor)

"Jestliže se tedy někdo v boji se „stresem“ nebo v hledání požitků vydá cestou závislosti na „tvrdých“ nebo „měkkých“ drogách, tak tím v podstatě prohlašuje, že rozum je mu k ničemu a překáží mu žít si, a byla by mu příjemnější existence v podobě dobře zaopatřeného dekorativního4 (ne pracovního)5 dobytka, bez vlastního rozumu, žijícího si bezstarostně a užívajícího si všeho, čeho se mu dostane na stříbrném podnose."

- v podstate to tak je. Ale, príde vám takýto prístup citliví? Príde vám táto veta, ako dielo človeka, ktorý naozaj rozumie závislostiam?, Človeka ktorí má so závislosťou či závislákmi skúsenosť a chce im pomôcť?
Mbe teda nie. Príde mi to pri najmenšom hlúpe, necitlivé a zbytočné.
Vôbec to tam nemuselo byť. Ale dobre.

Ak uvážim že v mojom okolí prepadajú drogám 10 ročné deti, ktorích vedomie nieje schopné spracovať túto šialenú realitu. Že sa jedná o ľudí ktorích mozog a rozumové schopnosti sú ešte len vo vývoji pričom sú systematicky potláčané, deformované. Rovnako tak je systematicky potláčaná a deformovaná ich slobodná vôľa, keďže majú len minimálny alebo žiadny priestor na sebarealizáciu.
Preto sa cítia zle a prepadajú drogám, pretože túto realitu nezvládajú, pretože vzhľadom k ich veku a vzhľadom k systémovej likvidácii zdravej a silnej osobnosti toho ani niesú schopné...
Aj preto siahajú po Drogách v ktorích nachádzajú únik pred touto šialenou realitou.
V podstate ani nechcú žiť, pretože život je utrpenie, aj preto lebo im je dávaná zodpovednost za to čo proste niesú schopné nijak ovplivniť a tak majú vsugerovaný pocit viny za niečo, za čo vôbec nemôžu.
Nieje to teda len o strese. Vôbec nie. To je len jeden aspekt.
Je to o emocionálnom utrpení ako takom a zmierňovaní tohto utrpenia sebapoškodzovaním - otupovaním - nervového systému.
Oni proste nechcú žiť, pretože život je iba o utrpení a oni to niesú schopné nijak zmeniť. (Pretože sú to deti, alebo dospelí zveznený v dectve). Tak keď im niekto tvrdí že drogy ich zabíjajú a ničia im mozog/centrum nervového systému, tak je to z pohľadu závisláka iba dobre. O dôvod viac si šľahnúť a to ešte raz toľko.

"... Že prehlasujú že rozum im je k ničomu... "

No dobre. Tak fajn. Ťažko komentovať tento výplod. Jasný dôkaz mravnosti autora, ktorého sa chcem spýtať následovné.

Kde, kedy a od koho mali ten rozum pobrať? Kde mali vziať dôvod nedrogovať = chcieť žiť - Aby nebrali drogy.
Kde a kedy mali rozvinúť svoju slobodnú vôľu aby boli dost silné tomu pokušeniu odolať? - aby nebrali drogy.
Naozaj si myslíte, že keď takému človeku inteligentne poviete, že je Debilný dobytok? Teda mu takto znižujete už aj bez toho zdecimované sebavedomie a rozhodne mu tak nepridávate na psychickej pohode. Ešte mu aj dávate za vinu to čo mu spôsobili iný v case keď bol človek absolútne bezbranný a odkázaný na dospelích.
Myslíte si že toto takému človeku pomôže?
Aký postoj k drogovo závislím ľuďom získa človek, ktorí s tým nemá skúsenosť a teda ani nemôže chápať všetky aspekty drogovej závislosti... Aký nadobudne postoj k ľuďom s týmto problémom, keď si prečíta tento výplod?

Zdá sa mi že autor písal KSB zbytočne tak zložito, že jej sám prestal rozumieť. pretože je evidentne nabušený teoretickými znalosťami o tejto problematike. Pri čom je maximálne možne necitliví.

Preto si dovolí nesúhlasiť nielen s časťami tohotu textu ale aj s DVTR v tom, že znalosťami nabušený teoretik je na smiech v očiach teoreticky neznalého ale za to skúseného praktika. To nieje pravda.
Človeku, ktorý naozaj vidí čo prakticky nechopný teoretik spôsobuje svojím nekompetentným riadenim je do plaču keď vidí ako sa takéto riadenie prejavuje v praxi. Potom sa ani nečudujem že bere drogy.
Je to smutné.
Smejú sa na tom iba zmrdi/idioti.

Keby sa autor vyhol takým zbytočným a kontraproduktívnym vetám mohla byť KSB minimálne o polovicu kratšia.
A ten odkaz (viz kapitola 4.5 o roli emocí v procesu vlastního sebeřízení)
by bol zbytočný, pretoze keby si autor odpustil takéto hlúpe zbytočnosti, tak by ostal priestor vysvetliť rolu emócii aj vo vyššie uvedenom kontexte.

Samozrejme nečakám súhlas konceptuálov. To v žiadnom prípade. Ani odpovede nečakám, keď uvážim ako jednajú s ľuďmi. Maximálne tak čakám (sprosté) odkazovanie na tú či onú kapitolu KSB. Ale na to s prepáčením kašlem z vyššie uvedených dôvodov... Proste tá veta je tak sprostá, zbytočná, necitlivá a kontraproduktívna až tak, že o tom snáď napíšem celú knihu.