Re: Re: Re: Re: Re: názor

Paľo | 14.05.2018

Väčšieho demagóga a fanatického hlupáka, ktorý pozbieral spústu zásadných ideologických historických lží a prezentuje ich ako pravdu, napriek mnohých protirečivým informáciám z renomovaných zdrojom, tak takého treba skutočne hľadať po svete s lupou, Jules pochábes. Takýto exemplár sa rodí len 1 x za 100 rokov.
Asi nový "mesiáš" biblického egregoru na spásu zblúdilých oviec a baranov...-))

"Temný stredovek je výmysel, ktorý začali používať nepriatelia kresťanstva, pretože v tom období vládlo v Európe kresťanstvo..."

Samozrejme, ako inak zdôvodniť spústu materiálov a artefaktov, ktoré svedčia o pravom opaku, keď sa pozrieme na 4. - 10. storočie a následne na obdobie po 14. stor. do renesancie.

"Takže práve v rokoch najvačšiej aktivity templárskeho rádu má Európa obrovský rozvoj medzinárodného obchodu, ale templári to kazili, pravda ? Tomu uverí len nevzdelaný hlupák.."

Ešte raz si prečítaj, čo som ti k tomu napísal. Už v gréckych polis bol odskúšaný úžernícky systém a vždy po období rozkvetu nasledoval hlboký úpadok, pretože úrok vysaje zo spoločnosti zdroje, spôsobuje rast inflácie a nakoniec sa takmer všetky zdroje a majetky nachádzajú v úzkej kaste úžerníkov!
Ako je možné za 10 - 15 rokov poctivo zarobiť podnikaním 20 - 30 mil. EUR v "produktívnom odvetví" alebo v obchode so silnou konkurenciou, ako napr. Kiska?
Len úžerníctvom, keď sa v jeho splátkových spoločnostiach používali všelijako maskované úroky, sankčné úroky a pod. na úrovni cez 30 %/rok, ale to nie je nič nové, to už praktizovali tvoji "kresťanskí" Templári, pretože odvtedy sa už nič lepšieho nevymyslelo (aspoň v istých kruhoch).
A po rozkvete nasleduje prudký úpadok a na začiatku 14. stor. sa to prejavilo zrútením európskych ekonomík, nastal hlad, až po kanibalizmus a nasledoval mor atď.

"Templári zaviedli zmenky, prakticky oni stáli u zrodu bankovníctva, pričom to bolo bankovníctvo bez úrokov. Práve tí, čo prišli po nich potom zavádzali úročenie.Je totiž rozdiel madzi ziskom a úrokom, ale tvoja gebula rozdiel nepochopí..."

Ááále Jules, máš to nejako zle načítané a poprehadzované v baranej gebuľke.
Máš pravdu v tom, že Templári stáli za vznikom "moderného" bankovníctva a "vynašli" (niekto im isté informácie podstrčil, lebo vývoj úroku a škrtenia ekonomík mal už nejakých pár 1 000 ročnú preverenú históriu) cestovný šek, akreditív, ručenie za úvery, zmenky s ÚROKOM (to, čo píše nejaký Šedivák, si strč vieš kam...), lebo existujú písomné záznamy za aký úrok požičiavali aj Filipovi IV., aj iným kráľom, arcibiskupom a šľachte, takže nepíš tu demagogické blbosti, Jules.
Úverové zmluvy boli veľmi prefíkane napísané a ak sa dlžník omeškal so splátkami, tak nastupovali vysoké sankčné úroky a napr. za zachoval list Filipa IV., v ktorom žiada svojho šéfa výberu daní, aby urýchlene dopravil do istej perceptúry Templárov niekoľko desiatok tisíc livrov, lebo ináč príde o všetky zastavené šperky.
Dobové dokumenty si môžeš pozrieť v Bibliothèque Nationale de France v Paríži, takže neojebávaj.

"Čierna Madona a jej kult, to sú zasa výplody manipulácie autorov KSB, že to bol kult kresťanstva, to bol len kult určitej sekty.."

A prečo sú tie Čierne Madony v najznámejších "kresťanských" katedrálach a RKC sa niektoré pokúsila premaľovať na bielo a klame s ich pôvodom, len sa jej tak z huby práši?
A sú po celej ceste do Santiago de Compostela, ktorej pôvod siaha ďaleko, ďaleko pred pseudokresťanstvo?

"Moslimovia len ťažili z vedy, kultúry a umenia národov, ktoré dobili, vrátane Persie, a časti Byzantskej ríše, v tej dobe..A nielen z toho, aj z múdrych ĺudí dobitých národov, ako bol Avicenna, ktorých islamizovali.
Sami nemali čo priniesť, islam je kultúra vrahov a povodní moslimovia z Arabského poloostrova boli primitívni kočovníci bez vedy, kultúry, umenia a cilivizačných výdobytkov."

To môže napriek všetkým zdrojom, informáciám, artefaktom z islamskej kultúry 8. -11. stor. prehlásiť len totálne vymletý pseudokresťanský magor a demagóg najvyššieho kalibru!

"Katari, boli rovnako vrahovia a teroristi, ktorí bez váhania zavraždili aj pápežského legáta, ktorý k nim prišiel rokovať. Nerob z nich neviniatka, Paľko i keď demagófgia KSB vyrábba z katarov, ariáncov a ďalších siekt pomaly svatých..."

Ďalšia perla ducha (ak satanistického, tak sa ani nečudujem...-)) ).
Tak niečo z overených a zdokumetovaných zdrojov:
V r. 1145 sa do katarského Languedocu vybral aj sám sv. Bernard a zamýšľal tu kázať proti kacírom. Keď tam prišiel, tak bol zhrozený z korupcie vlastnej cirkvi a nie z tých kacírov, ktorí na neho urobili veľký dojem a prehlásil:
"Nijaké kázania nie sú kresťanskejšie ako tie ich a ich morálka je čistá."
Okolo r. 1200 vyvolávala situácia okolo katarov (bohaté mestá a oblasti na juhu Francúzska, čistota relígie, aj keď tiež nie úplne správne pochopená) v Ríme čoraz väčší poplach. Severoeurópska aristokracia závidela, čo sa dalo pomerne jednoducho využiť a práve severné provincie Francúzska poskytli potom jadro agresívnych RKC oddielov pre "napravenie" kacírov.
Vlastne už chýbala len nejaká zámienka, provokácia, aby sa "verejná" mienka aktivizovala.
A tou zámienkou bolo zavraždenie jedného z pápežových legátov v Languedocu Pierra de Castelnau. Ako sa ukázalo neskôr, zločin spáchali protináboženskí rebeli, ktorí nemali nič spoločného s katarmi.
A hneď nastalo obvinenie katarov z Ríma (veľmi známe zámienky na začatie nejakej agresie aj dnes v "kresťanskom" svete) a pápež Inocent III. okamžite nariadil krížovú výpravu a "kacírstvo" raz a navždy zlikvidovať.
Pod vedením opáta z Citeaux sa zhromaždila mohutná armáda a križiaci vyrazili zlikvidovať vtedy najrozvinutejšiu stredovekú kultúru v Európe...za podiel z nakradnutého a odpustky hriechov RKC. Ako predtým a neskôr v iných križiackych výpravách proti "neveriacim".
Ó, aké ušľachtilé "kresťanské" pohnútky na zabíjanie svojich bratov..

"Vraždili a vyhladzovali hlavne moslimovia je na to spústa dokazov.."

Tak sa pozrime napr. na 1. krížovú výpravu, v kontexte doby, Templárov atď.:
1.križiacka výprava (1096-1099) – podľa historickej verzie bol jej inšpirátorom Peter Amionsky (Peter pustovník) – chudobný cestovateľ, ktorý navštívil Jeruzalem a bol silne otrasený útlakov súvercov moslimami. Pápež Urban II. na otvorenom poli v r. 1094 pri Piacenze zvolal koncil, na ktorom ponúkol návrhy, ako by sa mali ochrániť kresťania v Palestíne. Prítomný bol aj bojachtivý byzantský cisár Alexej Komnin, ale jeho návrh nebol prijatý. V plamennom prejave v r. 1095 Urban II. povolával všetkých, aby sa vrhli na ochranu kresťanského obyvateľstva a sľuboval „odpustenie hriechov a bohatstvo“. Jeho prejav mal obrovský úspech a bol základom 1. križiackej výpravy.
Na čele výpravy bol Raymond IV., gróf z Toulouse – viedol vojská z juhu Francúzska a k nemu sa pripojili pápežský legát Hugo de Vormandois (brat francúzskeho kráľa Filipa I.), Etienne (Stephan) II., gróf z Blois a Chartres, vojvoda Normandie Robert III. Kurtgoz, gróf Flámska Robert II., Godfrey Boulognský, vojvoda Dolného Lotrýnska, s bratmi Eustace III., grófom z Boulogne a Baldwin, Bohemund z Tarentu (syn Roberta Giusscard) so synovcom Tancrodom. Križiaci sa potom po rôznych cestách dostali do Konstantinopolu a celkovo ich bolo niekoľko desiatok tisíc. Tu si väčšina z nich rozdelila budúcu korisť, ako súčasť Východného impéria, v lennej závislosti voči Alexejovi a riadne mu prisahali vernosť. Alexej však silou musel donútiť Godfreya z Boulogne. Vojsko nebolo jednotné – každý feudál mal vlastných vazalov a za nimi išli roľníci, ktorých odtrhli z ich domovov.
V apríli 1097 križiaci prekročili Bospor a čoskoro sa im vzdal Nikaša a 1.7. porazili sultána Kilidja-Arslana. Postupujúc hlbšie do Malej Ázie získali križiaci cenných spojencov proti Turkom – kniežatá Malého Arménska. Baldwin, ktorý sa oddelil od hlavného vojska sa usadil v Edesse, čo bolo veľmi dôležité z pohľadu pozície mesta – najvýchodnejší oporný bod. V októbri 1097 obliehali križiaci Antiochiu, ktorú dobyli až v júni 1098. Tu sa ocitli obliehaní Mossulským emirom Kerkogom – boli hladní a vo veľkom nebezpečenstve, ale podarilo sa im opustiť mesto a zlomiť vojská emira. Po dlhom spore s Raymundom prevzal Antiochiu Bohemond, ktorý si ju ešte pred pádom mesta vynútil u ostatných vodcov. Pre oneskorenie vypukli vo vojskách vzbury, čo donútilo kniežatá a grófov urovnať spory a postupovať ďalej. Avšak spory aj naďalej pokračovali a kým sa armády dostali do Jeruzalemu, tak sa hádali o každé mesto.
Dňa 7.6.1099 konečne uvideli Sväté mesto a 15.7. ho dobyli, pričom vykonali strašný masaker moslimov. Moc v Jeruzaleme dostal Gotfried Boulognský, keď pod Aksalonom zničil egyptské vojsko a na nejaký čas z tej strany zabezpečil dobyté územia. Po jeho smrti sa kráľom Jeruzalemu stal Baldouin St., ktorý zveril Edessu Baldouinovi Mladšiemu. V r. 1101 sa do Malej Ázie dostalo druhé veľké vojsko križiakov z Lombardie, Nemecka a Francúzska, na čele ktorého bolo mnoho aristokratov a bohatých rytierov. Avšak väčšina tohto vojska bola zdecimovaná spoločnými silami niekoľkých emirov.
Keď križiaci dobyli nejaké mesto, vyvraždili všetkých moslimov a nielen ich. Čím to bolo dané? Cesta do Palestíny bola sprevádzaná množstvom lúpeží a rozbrojmi, z čoho vyplýva, že morálka účastníkov križiackej výpravy bola mimoriadne nízka.
Po úspechu 1. križiackej výpravy na území Levantu (všeobecný názov krajín východnej časti Stredozemného mora) boli založené 4 kresťanské štáty:
1) Grófstvo Edessa – prvý štát križiakov založený na Blízkom Východe v r. 1098 Baldouinom I. po dobytí Jeruzalemu a vytvorení kráľovstva. Existovalo do r. 1146 a hlavné mesto bolo Edessa.
2) Kniežatstvo Antiochie – založené Bohemundom I. Tarentským v r. 1098 po dobytí Antiochie a existovalo do r. 1268.
3) Jeruzalemské kráľovstvo – existovalo až do pádu Akry v r. 1291. Kráľovstvo malo podriadených niekoľko vazalských seniorátov a z nich 4 najväčšie boli:
- kniežatstvo Galileia
- grófstvo Jaffy a Ascalonu
- Transjordánsko – senioráty Kraka, Monrealia a Sent-Avraam
- Seniorát Sidon
4) Grófstvo Tripoli – od r. 1105 založené grófom Raymondom IV. a existovalo do r. 1289.
Po dobytí území na Blízkom Východe, pod zámienkou ochrany pútnikov, boli založené duchovno-rytierske rády Templárov a Johanitov (hospitálcov).
Reed Pierce Paul v knihe „Templári“ píše:
„V r. 1104 prišiel do Troyes na hornom toku rieky Seiny gróf Hugo Champagne s veľkou suitou rytierov a zo svojej rezidencie riadil veľmi bohaté územia, ktoré tvorili súčasť Západného Frankského kráľovstva Karla Lysého. Hugo bol veľmi nábožný a mal nešťastné manželstvo, keď mal pochybnosti či je skutočným otcom svojho najstaršieho syna. Medzi jeho vazalmi bol aj Hugo de Payens, ktorého pozemky boli len niekoľko kilometrov od Troyes, nadol okolo rieky Seiny. Patril do cirkevnej farnosti Montigny a Hugi Champagne bol jeho legitímnym pánom.
V r. 1108 sa Hugo Champagne načas vrátil z Jeruzalemu do Európy, ale po 6 rokoch sa tam znovu vybral a Hugo de Payens v Jeruzaleme zostal. Vtedy kráľa Baldouina I. nahradili Baldwin Burg, jeho bratranec a patriarcha Daymberu, reverend Varmund de Picuni. A práve k ním sa Hugo de Payens spolu s Godfreyom de Saint-Omer obrátili s návrhom vytvoriť rytierske bratstvo, ktoré bude podriadené stanovám rehole a jeho úlohou by bola ochrana pútnikov. Za osnovu si zobrali Chartu, ktorú kedysi vypracoval svätý Augustín z Hippo a kanonické pravidlá cirkvi Božieho hrobu v Jeruzaleme.
Návrh schválili aj kráľ, aj patriarcha. Na Štedrý večer v r. 1119 Hugo de Payen a 8 rytierov – medzi nimi Godfrey de Saint-Omer, Arshambua de Saint-Anyang, Payens de Mondidier, Geoffrey Bilot, Rossal vyhlásili prísahu chudoby, cudnosti a slávnostne prisahali patriarchovi v kostole Božieho hrobu. Nazvali sa „chudobným bratským vojskom Ježiša Krista“ a spočiatku nenosili nejaký osobitný odev. Patriarcha a kráľ im poskytli finančné prostriedky zo svojej pokladnice. Baldwin II. im poskytol zámok v Jeruzaleme v blízkosti miesta, kde bol podľa legendy chrám Šalamúna na južnom svahu Chrámovej hory. Čoskoro ich začali nazývať chudobnými rytiermi Krista a chrámu Šalamúna, rytiermi Solomonovho chrámu, rytiermi Chrámu, alebo jednoducho chrámovníkmi = templármi.“
Časom templársky rád získal obrovské, hlavne finančné bohatstvo. Dnes ich rolu plnia medzinárodné finančné organizácie ako MMF, Svetová banka a iné a v stredoveku do 14. stor. mali Templári medzinárodný monopol na úžerníctvo.
Úžernícky projekt „Templári ako nástroj svetovej nadvlády“ predchádzal úžerníckemu projektu z 15. stor., ktorý úspešne odštartoval v Španielsku a k 18. – 19. stor. už zachvátil celú planétu. Projekt Templári zanikol kvôli absencii teoretického zdôvodnenia a súdržného širšieho tímu, ktorý by ho rozšíril a implementoval a tak sa ho GP rozhodol zlikvidovať.
Je známe, že v 10. – 14. stor. kresťanstvo kategoricky zakazovalo úžerníctvo a to svedčí o tom, že v „Svätom Písme ešte nebola úžernícka doktrína, keďže Starý zákon ešte nebol posvätnou knihou pre kresťanstvo. Ale s rozvojom medzinárodného obchodu sa vytvoril medzinárodný finančný systém, ktorý úspešne prebrali a riadili Templári.
Na začiatku 14. stor. však Templárov pochytali, väznili, mučili a niektorých popravili a v r. 1312 bol tento rád pápežom Klimentom V. rozpustený.

Takže tie svoje debilné, demagogické pseudokresťanské žvásty si nechaj pre svoj chliev na dvtr.eu, tam ťa popláca po pleci Mariša a iní demagógovia, aký si ty len chrabrý borec za "pravdu" s tými platenými agentmi a slobodomurármi na leva-nete, spokojne zachrochtaj, naber sily v prasačinci a píš ďalej.
Vždy ma totiž poteší tvoja ďalšia zbierka demagogických hlúposti, často protirečiaca aj zdravému sedliackemu rozumu! -)))

Přidat nový příspěvek