Július,
pre začiatok poviem, že názor na to, ako funguje svedomie, čo všetko ho ovplyvňuje a čo nie, ešte nemám ustálený a uzavretý. Preto ak aj o svedomí niečo tvrdím, je to len môj osobný prechodný názor, hľadajúci ďalšie odpovede na otázky.
Netvrdím, že v KSB chápem úplne všetko na stopercent, len postupne prenikám do hlbky.

Podľa mňa otázka svedomia je oveľa komplexnejšia, než aby to záviselo len od toho, čo si človek vezme do hlavy a myslí si, že tomu verí, ale podvedomie s tým nebude stotožnené.
Je to podobne ako s absolútnou detinskou dôverou, o akej hovoril Ježiš, že aj hory prenáša. To, či človek absolútne dôveruje, sa dá ľahko overiť práve v tom, či sa mu splní o čo požiada... Ak sa tak nestane, tak jeho viera má v podvedomí trhliny, a iba si myslí, že verí absolútne...
Preto, nie je len tak jednoduché prebrať nejaké názory, normy, lebo posledné slovo má vždy podvedomie, a to len tak ľahko neovplyvníš... a teda ani mechanizmus výčitiek svedomia.

Ja som kresťanskú vieru našiel na vojenčine, potom som šiel študovať, cítil som takú potrebu a urobiť si zároveň v tom jasnejšie. Potom sa mi prihodili určité vážne veci, kvôli ktorým som bol nútený prehodnotiť kresťanské dogmy a morálku, ku ktorým som mal už predtým otázky, ale uspokojivé odpovede neprichádzali. Toto všetko som prežil ešte ako 20-tnik. KSB som objavil ako 40-tnik, a stále som.
V tých rokoch medzi tým, som mal dosť času na premýšľanie, aby som si urobil poriadok v názoroch na mravnosť, na kresťanské dilemy, na to aké deklarované správanie je hodné Boha, a aké len pseudobožského diktátora.
Taký boh, čo si pletie trest s pomstou, a kvôli prkotine (čo je z pohľadu večnosti každá výchovne nezvládnutá pozemská epizoda) ide mučiť (nie trestať, lebo trest je výchovný nástroj, a o akej výchove možno hovoriť vo večnej mučiarni) svoje deti naveky; boh čo sa vyžíva v krvavých rituáloch (najprv krvavé židovské obety zvierat, a potom aj Ježiš, zbičovaného ako psa); boh, čo sa urazí pre jedno neposlúchnutie z nevedomosti v raji, a potom ide sám seba uzmierovať, sám od seba vykupovať. Podľa mňa v tom je tak čertovská logika - talmudizmus, že až. Skratka, vidím, že existujú aj ľudia, ktorí sú lepší ako takýto boh, preto ho odmietam, a kľudne aj s následkami. Nemôžem slúžiť bohu, ktorý má horší charakter, ako poniektorí ľudia. A to ani zo strachu z "následkov". Tieto veci som si vyjasnil ešte vtedy po vzniknutej dileme. Podobne ako aj mnohé iné mravné otázky.

Na KSB som narazil už s ustálenou mravnosťou a postojmi. To, čo som zmenil v živote kvôli KSB, je už iba minimum. Napr. som úplne vylúčil zo života alkohol. Tiež som si ustálil názor, pohlavný styk by mal slúžiť hlavne k plodeniu detí, a mimo tento cieľ by človek mal byť dosť silný, aby vedel žiť s partnerkou v láske aj bez neho.
Takže vôbec neplatí, že by som preberal mravnosť KSB atď. V tejto oblasti som si drvivú väčšinu svojho rebríčka hodnôt a názorov na minulé znalosti vypracoval sám. KSB ma najviac obohatila metodologicky a faktologicky.

Vieš, katolícka etická metodologia funguje tak trochu ako reťazové maily... Najprv si ako začiatočník konfrontovaný príjemnými pozitívnymi informáciami, fajn ľuďmi. Potom sa dozvedáš, že čím viac vieš, tým väčšiu máš zodpovednosť, a preto si povinný tieto vedomosti šíriť, a už robia z teba apoštola. Potom sa dozvedáš veci, že ak nie, tak hriešnikov a odpadlíkov čaká krutý trest, ale ak oľutuješ a budeš tejto veci naďalej slúžiť, tak boh ti odpustí.
Čiže, ak ťa nevychovali už rodičia ku katolickej viere, ale zažil si nájdenie aj stratu tohto náboženstva, tak v tom jasne vidíš: pastičku s návdanou, veľkolepé sľuby pre poslušných ale aj psychické vydieranie pre neposlušných. Toto je štýl tvorcov reťazových mailov, ale takto pracuje aj drvivá väčšina náboženstiev, no BOH - TVORCA, nie!

A ešte niečo. Žiadna mravnosť človeka, nie je úplne homogénna, v zmysle, že by tam bol iba kresťanský kodex, KSB kodex, alebo nejaký iný... Vždy tak zostávajú fragmenty (nazbierané počas života) toho, čo nás hlboko poznačilo a ostalo hlboko v nás. Rôzne čriepky mozaiky. Ani ty nemáš v sebe iba kresťanský kodex, ale aj hodnoty, ktoré si nadobudol inde a inak. Preto riadiť sa svedomím je základ, a ak je mravnosť vnútorne konfliktná, tak človek je povinný tieto vnútorné rozpory riešiť, hľadať kde je chyba a čo je správne. A skôr či neskôr dospeje k tomu, kto alebo čo ho vodí za nos. To bol aj môj prípad.
Preto, ak sa človek bude riadiť svedomím, tak sa nebude riadiť iba aktuálnou morálkou nejakej náboženskej komunity, ale aj inými hodnotami, ktoré v sebe nosí, a možno si to ani neuvedomuje. A je len otázkou času, kedy vyplávajú na povrch chyby a rozpory. Boh nemôže znásiľňovať človeka a nútiť ho prestať veriť tomu, čomu verí. Miesto toho, ako múdry rodič mu cez životné okolnosti ukazuje, v čom sú jeho názory neadekvátne a škodlivé. No nepotláča jeho vôľu a nevyvíja psychický nátlak.
No náboženstvá to robia... "Ak si prestal veriť tomu, čo je napísané v Biblii, tak sa nedostaneš do Neba, budeš trpieť v lepšom prípade v očistci, alebo naveky v pekle..." T.j. psychické vydieranie, namiesto múdrej výchovy. Takto to vidím zase ja.