Potvrdil som iba to, že vždy sa snažím rozmýšľať vlastným rozumom, aj za cenu omylov, nie dogmaticky. Tiež sa môžem mýliť, to uvidím neskôr.

V živote v ničom nemáš 100 percent/0 percent istotu. Vždy pracuješ s pravdepodobnosťami, aj keď si to možno neuvedomuješ, alebo budeš tvrdiť opak. A aj v otázkach mravnosti človek nemá nikdy 100 percentnú istotu. Vždy si to overuje v praxi, v živote, niekedy zdanlivo mravné sa s odstupom času ukáže ako nie také...

"Pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže". To znamená, že Boh nepomáha lenivým, ale aktívnym a hľadajúcim... Ak nestratíš, správne telefónne číslo... Ak získaš pochybnú istotu, že žiješ v absolútnej pravde, môže sa stať, že ohluchneš a prestaneš počuť Boha, ohlušený volaním obrovského davu podobne zmýšľajúcich, že poznajú boha a žijú v pravde... To je skúška, či človeku skutočne záleží na Pravde, alebo je len (zo strachu alebo zaslepenosti) lokajom niekoho/niečoho, čo sa vydáva za Boha.

Ja sa radšej pomýlim a opravím, pokiaľ ide o Pravdu, než byť tvrdošíjnym dogmatikom. Avšak ten, kto má vo veciach jasno, ešte tiež nemusí byť dogmatik, pretože vníma široké spektrum a veci si overuje. Rozdiel je len v rozlíšení a chápani.