Aby sme sa rozumeli. Pod spoločenskou morálkou myslím kolektívne mravné normy akéhokoľvek konkrétneho spoločenstva. Napr. aj kresťanského, alebo iného...
Mravnosť = individuálny systém etických hodnôt
Morálka = kolektívny systém etických hodnôt.
Štatisticky ľudia nezvyknú mať úplne neprotirečivú mravnosť alebo morálku. Buď defekty obsahuje samotná morálka spoločenstva, alebo sú u nich prítomné aj fragmenty minulých mravností, hodnôt, ktoré pretrvali.
Napriek tomu, že svedomie väčšinou reaguje na aktuálny systém mravných hodnôt, alebo morálky (podľa toho, čo je silnejšie, a niekedy si všetky hodnoty ani nemusí plne uvedomovať, ale zistí to v kritickej situácii), a tieto môžu byť defektné a protirečivé, tak ľudia môžu v sebe mať aj zvyšky adekvátnej mravnosti z minulosti, a práve tá môže vo vyostrených situáciách im pomôcť prekonať tlak kolektívnej morálky prijatej za svoju osobnú mravnosť. A to je dobré, lebo rozvoj = tendencia života prekonávať všetky defekty a vždy si nájsť cestu k skutočnému vyššiemu cieľu.
Keďže som mnohé etické normy "kresťanskej" morálky uznal za chybné, a zmenil som svoju mravnosť, tak aj svedomie sa ozýva v súlade s aktuálnym systémom mravných hodnôt, a nie v súlade s tým, čo považujem za omyl a v rozpore s vyššou etikou.
Svedomie sa ozýva len v súlade s tým, s čím sa vedome a podvedome stotožňuješ. Ak sa z niečim nestotožňuješ, tam sa svedomie neozve.
Áno KSB mi momentálne vyhovuje a stotožňujem sa s tým, ale aktívnym kresťanom som prestal byť veľa rokov predtým, než som narazil na KSB. To mi však nebránilo premýšľať. Na mnohé filozofické veci som prišiel vlastnou logikou, postupne som narážal na ojedinelé zdroje, ktoré mi to potvrdzovali. A najucelenejšie je to práve tu.
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: názor
jardob | 11.05.2018