Aj Dzurinda nebol zlý človek.
Skôr nechápal proste realitu, čo bolo podmienené asi i jeho prostredím. Keď trochu pochopil, bolo neskoro.
Mali toho už na neho veľa a tak ho vydierali.
Doteraz a možno sa potom už snažil "prednostiam" neokon&neolib modelu radšej uveriť.
Niečo ako falošný macchiavelizmus.

Podobne, ako sa Mečiar snažil zasa neprimerane uveriť
iným veciam, konštrukciám, pri nepochybne jeho vysokom intelekte a hlavne pamäti..

Čarnogursky taktiež nie je zlý človek,
len bol dlhodobo silno marginalizovaný
svojim rodinným prostredím, bez ktorého mnohogeneraćných politických skúseností by ale zasa ani nebol, kým je, a tak aj prostredím svojich známych, tej "komunity".
Urobil ale veĺké osobné pokroky, i keď niektoré svoje limity stále asi nie plne prekročil..
Možno i po tej "nehode" na Donovaloch.

O I.Miklošovi si to napríklad až tak nemyslím..

Lipšic..tam je to trochu komplikované a na dlhšie..

Procházka..tam je to naopak, zasa asi viac-menej jasné
(neni zlý a mierou jeho jasného nechápania politickej reality sa ho snažili použiť..tie kruhy, v ktorych vyrastal, sú v mnohom pozitívne, no zároveň silno obmedzujú, "chránia" pred realitou, ktorá však nie je zlá)

atď apod..

Viaceré z tých osôb poznám do menšej miery osobne,
ale hlavne ich blízke okolie, rodiny apod.