Najskôr som chcel začať tým, že s myšlienkami v texte súhlasím, ale to by bolo slabé vyjadrenie, lepšie to vystihne keď poviem, že sa s týmito názormi stotožňujem. Alebo inak povedané, ako by mi z duše hovorili.

Dovolím si len dve poznámky, ktoré nemyslím nijako konfrontačne, ale ako názor.

Prvou by som sa trochu zastal Darwina (ktorý určite netušil, s čím všetkým bude jeho meno spájané). On sa zaoberal prírodou a vytvorenie spojenia sociálny darwinizmus je zneužitím jeho myšlienok a násilným, napadá ma český výraz naroubovaním, na iné súvislosti. Súhlasím jednoznačne, že sociálny darwinizmus je zvrhlá filozofia, ale je výsledkom nepochopenia, alebo prekrútenia jeho myšlienok a ich použitia v iných súvislostiach, než k akým patria. Napr. uvádzaná neviditeľná ruka Adama Smitha bola ilúziou od začiatku, bez ohľadu na to, či tomu Smith úprimne veril, alebo nie.
Ak by sme brali evolúciou druhov v prírode ako vzor a chceli si z nej brať príklad pre sociálne procesy, bolo by skôr namieste zobrať si poučenie z toho, že evolučný proces vedie často k neefektívnym riešeniam a do slepých uličiek, takže nie je dobré nechávať mu voľný priebeh. Takže sám Darwin nebol tým, kto sa mýlil, alebo nedomyslením dôsledkov svojich úvah spoločnosť zaviedol na nesprávnu cestu.

Druhá moja poznámka je k pojmu „rastu“. Hlavne v zmysle ekonomického, alebo hospodárskeho rastu. Tu by sme sa s autormi zhodli, len chcem povedať, že samotný rast nemusí byť len „strašiakom“. Keď si pod rastom predstavujeme len extenzívny rast a zväčšovanie počtov a objemov ľudstva, produkcie a spotreby a odpadu, tak je to tak, ako sa tu uvádza a ako vidíme dopady okolo seba v tom negatívnom zmysle.

Ale pojem ekonomický rast nemusí byť len negatívny, pretože zahŕňa aj rast intenzity a prejavuje sa v tom, že štruktúry systému sa stávajú zložitejšími, ale tým posúvajú systém nie v kvantite, ale aj v kvalite. V spoločnosti je to systém vzťahov, sú postupne zložitejšie a je ich viac. Prejaví sa to v tom, že systém potom viac energie viaže v sebe, nielen, že viac spotrebuje a viac vylúči.
Spoločenský systém sa dá prirovnať v tomto k prírodnému ekosystému, ktorý čím je zložitejší, tiež v sebe viaže viac energie, ale to berieme ako pozitívne. A na svoje okolie nemusí pôsobiť deštruktívne. Keď berieme ako vzor tie ekosystémy, napr. džungľa s x druhmi rastlín a živočíchov a ich systémom vzťahov je väčší systém, ako napr. púšť. Ale to, že je to systém väčší a teda viac vyrástol, neznamená, že je horší, skôr naopak.
Analógia je aj v tom, čo je v texte správy uvedené. V takomto zmysle väčšie, zložitejšie systémy majú v sebe viac práve tých cyklických podsystémov obehu energie, ako tých lineárnych v zmysle na jednej strane napumpovať, na druhej vylúčiť. Takže aj tu si môžeme z prírody brať vzor, alebo inšpiráciu.
Takže rast neznamená vždy len negatívum a netreba proti každému rastu bojovať. V tomto som asi s autormi zajedno, len som chcel upozorniť na ten pojem, lebo často je rast zatracovaný ako všeobecné zlo.