V materiály sa píše, citujem:

"A rôzne prorokyne-„Pýthie“ boli vzaté pod starostlivosť mužských hierarchií robiacich politiku: „prijímačom“ proroctiev veštiarne (orákula) Apolónovho chrámu v Delfách bola vždy žena (Pýthia), a vykladačmi mystického (ženami uloveného) proroctva boli vždy muži-žreci (napríklad starogrécky historik Plutarchos bol vrchným žrecom spomenutého chrámu a orákula)."


Pýthie fungovali zhruba od 8st.pred Kristom po 4 storočie po Kristovi. V časoch keď tam pôsobil zmienený Plutarchos už mali svoju slávu dávno za sebou a veštili sa tam rodinné taľafatky zazobaných občanov. Svoju slávu však delfské Pýthie zažili stáročia pred tým, počas perzských a peloponézskych vojen, kde sa podla ich proroctiev určovalo, či a kedy sa vojny majú začať a ako sa majú viesť. Vtedy tam žiadni "muži-žreci" ako vykladači nepôsobili. Delegácie z z Lýdei a Atén prinášali písomné otázky a sami na mieste si vypočuli veštbu a zapísali si ju. Boli to len a len Lýdijčania a Aténčania samotní, ktorí veštbu intrpretovali, žiadni "žreci".To dosvedčuje viac zdrojov, napr. historik Herodotos: 7.142. Preto vznikali medzi vedúcimi postavami Atén aj spory, ako veštby interpretovať.