K jednotlivým bodom:
1. Predpokladám, že nevidíš problém v tom, ak ľudstvo časom vytvorí kultúru Ľudskosti a spoločenský supersystém, ktorý bude odrazom jej morálky? Čo znamená, že spoločenské prostredie podvodného sveta sa zmení, nebude tak drsné, pokušenia budú mierne, a ľudstvo bude vplyvom kultúry žiť v krehkej rovnováhe medzi extrémami v relatívnej harmonii, podobne ako turisti kráčajúci po úzkom hrebeni na vrchole hory uprostred kolmých zrázov (V tejto chvíli sa len škriabeme po stenách hore, a GP sa nás snaží udržať dole). Zem sa zmení z drilovacieho trenažéru na pohodovú školu, a možno umožní trening novému druhu.

Ak je zatiaľ všetko OK, tak skúsim pokračovať...

Áno, KSB síce ukazuje smer, dáva indície, no presnú metodiku na dosiahnutie ľudskosti nedáva. Vo východných filozofiách určité metodiky existujú.
No musím povedať, že v analógii s potápačom nejde o budovanie lepšieho javiska, ale skôr o budovanie lepšieho scenáru pre tím potapačov (kedže ide o boj medzi dvoma hlavnými scenármi GP vs. Zámer, a účinkujúci sú ich spolutvorcovia). Konkrétne, ide o budovanie systému spolupráce s ostatnými potápačmi, a samotné javisko je druhotné. Samotné javisko je interaktívna kniha, z ktorej možno vyčítať mnohé odpovede o zákonoch a zmysle Vesmíru, i nás samých (T.j. princípy nadvodného sveta, sú vpísané do princípov podvodného - a dostupné chápaniu potapačov). Ak by nebolo dôležité postrkovať (riadiť) masy ľudí v ich duchovnosti, potom nemusel prísť Ježiš, Mohamed, ani ich predchodcovia.
Zhľadiska riadenia sú dôležité jak prvé 4 priority PFR, tak aj zvyšné 4. Ak sa z riadenia nemajú rodiť reálne štruktúry, potom riadenie nemá zmysel. Neuróny v hlave nerastú preto, aby ostali izolované, ale aby vytvárali spojenia a komunikovali medzi sebou.
A politika nie je nič iné, ako riadenie vecí kolektívneho významu.

Je pravda, že spravodlivú spoločnosť nemožno vybudovať bez toho, aby sa jej členovia (vo svojej väčšine) stali spravodlivými, čo je úmorná práca na sebe (Iné je, ak sa človek narodí v takej kultúre, a je tak vychovávaný. Vedený k už overeným harmonickým znalostiam a zručnostiam).
Nemôže to fungovať tak, že jeden spravodlivý vytvorí spravodlivé podmienky pre zvyšok stáda, ktoré nemusí robiť a meniť nič. Tak to nefunguje.
Ale podľa mňa to nemôže fungovať ani tak, ak každý sa individuálne zameriava iba na seba (sebaprevýchovu) a nestará sa o to, aby vytváral okolo seba vhodnú živnú pôdu pre daný svetonázor, aby sa ten mohol dobre šíriť v spoločnosti; a tiež, ak vedomostne nedrží krok s nepriateľom (ktorý má presne opačné ciele) a nedbá o to, aby sa podmienky v spoločenskom supersytéme pre rozvoj všetkých ľudí nezhoršovali. O to skôr, že snaha GP je vyplniť všetky dostupné možnosti na zmenu trenažéru na väzenie, v ktorom je rozvoj nemožný.
V opačnom prípade to bude vyzerať ako vo vtipe:
"Stretnú sa dvaja muži a jeden sa druhého pýta:
- kam ideš?
Idem meditovať do lesa.
- A čo urobíš, keď príde medveď?
Nič, on všetko urobí za mňa!"
2. Tu súhlas, ale treba si uvedomiť, že nezvládanie učiva polygonu a jeho zmena na väzenie je vlastne hlavným cieľom GP, skrze ktorého sa prejavujú ciele a pôsobenie Zlého (Stačí naša nečinnosť a má prevahu). On riadi, a ak majú byť šance vyrovnané, nemôžme sa vzdávať riadenia situáciou ani my, minimálne v tom, aby sa podmienky nezhoršovali. Tu nejde reč o riadení javiska-kulís, ale o riadení scenárov (t.j. ľudskej spolupráce).
3. Súhlas v tom, že pre milujúceho je Láska a povinnosť vlastne synonymum. Pre nemilujúceho sa povinnosť nerovná láske.
4. Vidím to trochu inak, vysvetlím v ďalšom bode. Pre mňa je pád príčinou, ktorej dôsledkom je vzostup (pri učení sa nepadať).
5. Prestava, že by Najvyšší mal rozlišovať láskou medzi dušami (iskrami), mi našepkáva, že v tom prípade sa ešte nejedná o nultú úroveň (úplné prebudenie v zmysle filmu "Počiatok" - sen vo sne), ale duša stále hrá niekoho iného (postavu vo virtuálnom svete), a tá je v procese výuky, t.j. hľadá spôsob ako byť kompatibilná s Božou Láskou a Spravodlivosťou. Lebo v najhlbšej podstate medzi Bohom a iskrami niet rozdielu, a bolo by schizofrenické, keby Boh niektorú časť svojho Ja prijímal viac, inú menej, a niektoré by odvrhoval.
Nemožno mať radšej mozog ako srdce, alebo obličky radšej ako pečeň. Všetky sú dôležité.
6. To nevadí. Tá analogia je dobrá aspoň na pochopenie určitých vecí, týkajúcich sa misie v skafandri. Priestorová predstavivosť má svoje ohraničenia, sme schopní si predstavovať 3D obrazy na 2D projekciách plátna našej predstavivosti, pričom tvarov a dimenzii je oveľa väčšia paleta, než predstavivosť dokáže uchopiť. S konceptom MIM možno však priestor obísťa chápať objekty a procesy na hlbšej úrovni. Podobne ako programátor, ktorý na PC modeluje podobným spôsobom akýkoľvek intelektu dostupný reálny proces.