Podobne..
ODPUSTIŤ však nikdy nesmie znamenať ZABUDNÚŤ.
Inak hrozí, že dopustím podmienky(zostrojím potenciál), pri ktorých sa chyba/zámer môže opakovať.
..a to je kolaborácia so sociopatickým správaním.
T.j., jednoznačne zlá, fatálna, kolektívno-samovražedná interpretácia pojmu "ODPUSTENIE".
Programová deformácia tohto pojmu je po veky zasievaná do populácie rôznymi pseudonáboženstvami a ideológiami.
Ide o jednu z kľúčových mín otrokárskych operačných systémov.
Delegácia zločinu zo zlodeja na obeť.
Niekedy dokonca s aktívnou autoprojekciou "Moja vina, moja vina, moja preveľká vina.."(či moderne tzv. "osobného zlyhania" mimo objektívneho reálneho globálneho kontextu), alebo dokonca stavania kultov na "mystériu" symbolu vraždy nevinného.
(Kult OsIrisa, Mitru-Demetera, Serapisa..až po kultifikáciu reálneho Ježiša apod)
Ďalej sa dostávame k morálnemu aspektu,
bo "I vrah sa hnevať môže, že mu niekto vraždiť bráni.."
Čoho je však odpustenie jeho(vraha) hodné?
..preto vždy pri akejkoľvek činnosti pri skúmaní jej podstaty prichádzame k nevyhnutnosti konštrukcie a optimalizácie metodiky vedenia dialógu s cieľom nachádzania čo najobjektívnejších pravidiel hodnotenia správnosti konania kohokoľvek. (viď KSB/DVTR) Dostatočne univerzálne pre akýkoľvek konkrétny prípad.
Odpustenie je tu teda hlavne pre samotného ukrivdeného.
Aby sa nefixoval na akt zlo-činu a tým na dotyčného zlo-deja.
Nepomôže tak totiž ani sebe a ani jemu.
Nasleduje krok snahy pochopenia najpravdepodobnejšej verzie kontextu zločinu z pohľadu objektívnych globálnych dominantných socio-naturálnych procesov.
T.j., pod vplyvom koho bol zločinec-zloDej. Pod vplyvom akých procesov bol daný zločinec, koho bol objektom výkonu moci. Tak viem určiť skutočného páchateľa, jeho parametre a podľa toho konať.
T.j., v zásade nemáme právo neprimerane(pomerom zodpovednosti) obviňovať ruku(vykonávateľa).
Pre vlastnú budúCnosť a svojich detí MUSÍME identifikovať a pacifikovať-umieriť(presnejśie zmieriť, pomeriť) mozog operácie.
Dať ho..motivovať neodkladne do súladu s poriadkom UniVerza.
Ako vieme, tlačiareň je totiž len objekt výkonu matrice-programu-systému-subjektu.
V konečnom dôsledku, pre koniec začiatku, začiatok konca zbytočného utrpenia je nevyhnutné vypracovať objektívne lepší systém. Minimálne ale objektívne zlepšiť existujúci najrozšírenejší s cieľom vytvorenia celoplošnej situácie, v ktorej čo najviac ľudí bude môcť napĺňať svoj optimálny potenciál daný nám Zhora.
V kolektíve jedinečných. Zbore
Re: Re: Vytesat ta slova do kamene
ľudo | 19.01.2018