vďaka za odpovede, aj keď som to skôr myslel ako rečnícku otázku. Každý z nás je individualita s konkrétnymi nárokmi na stravu a každý si sám musí nájsť pre seba ten optimálny spôsob stravovania, vychádzajúc jak z potrieb a nastavenia vlastného organizmu, tak aj z možností, ktoré sú podmienené jak prostredím, tak aj jeho možnosťami stravovania.
V každej z takýchto prác je spústa informácii, ktorými sa človek môže inšpirovať, porovnať s nimi vlastné návyky a stav organizmu a následne výberom preňho vhodných informácii upraviť si stravu v preň požadovanom a vyhovujúcom smere.
Takéto články dotvárajú mozaiku problému individuálne optimálnej stravy.
Napríklad ja som si od Sovetova zobral dve veci v súvislosti so šťavami:
1.Zeleninu (listovú a koreňovú) ak chcem maximálne využiť jej výživno-energetickú hodnotu a nielen ju konzumovať kvôli čistiacemu účinku vlákniny na tráviaci trakt, tak si ju budem kvôli zvýšeniu výživnosti odšťavovať. Ale aj konzumovať zostatkové výlisky presne kvôli čistiaco-peristaltickému účinku.
2. Plody - ovocie aj zeleninu veľmi odšťavovať nebudem, ale maximálne drviac zubami na kašu vytláčajúc jazykom z pletív čo najviac jej štiav. Oproti odšťavovaniu to má tú výhodu, že sa už v ústnej dutine dôkladným premiešaním so slinami začne, a tým aj uľahčí následný tráviaci proces. A precvičia žuvacie svaly. Plus dôkladným prežúvaním plodov, kvôli vyššie uvedeným dôvodom (pamätajúc na to, že "žalúdok nemá zuby") si vypestujem automatizmus dôkladného rozžutia každej potravy. To je doteraz môj nedostatok - jem hltavo a rýchlo...
Skombinujúc fakty uvedené Sovetovom a Pricem o mäse, plus pokusy s trávením surového a tepelne upravovaného mäsa, ma privádzajú k myšlienke nahradiť v strave v čo najväčšej miere tepelne upravované mäso mäsom surovým (samozrejme s ohľadom na mikrobiologickú nezávadnosť a vhodnosť jednotlivých druhov pre takú konzumáciu). Tatársky biftek, sušené mäsá, surová ryba, marinované ryby - toto nebude žiadny problém. Hydina - tá tepelnou úpravou prejsť musí...