Aby sme pochopili Ježiša ako Boha na zemi, ktorý sa modlí k svojmu Otcovi v nebesiach, musíme si uvedomiť, že večný Otec a večný Syn mali večný vzťah skôr ako Ježiš vzal na seba podobu človeka. Prosím, prečítaj si: Ján 5:19-27, a to najmä verš 23, kde Ježiš učí, že Otec poslal Syna (pozri tiež: Ján 15:10). Ježiš sa nestal Božím Synom, keď sa narodil v Betleheme. On bol vždy Božím Synom od večnosti v minulosti, stále je Syn Boží a vždy bude.

Izaiáš 9:6 nám hovorí, že Syn bol daný a dieťa sa narodilo. Ježiš bol vždy súčasťou troj-jedinnosti, spolu s Duchom Svätým. Troj-jednota vždy existovala, Boh Otec, Syn Boží a Duch Boží, nie traja bohovia, ale jeden Boh existujúci ako tri osoby. Ježiš učil, že On a Jeho Otec sú jedno (Ján 10:30), čo znamená, že On a Jeho Otec sú z tej istej substancie a rovnakej podstaty. Otec, Syn a Duch sú tri spolu-rovnaké osoby, existujúce ako Boh. Tieto tri osoby mali a stále majú večný vzťah.

Keď Ježiš, večný Boží Syn, vzal na seba bezhriešnu ľudskosť, tiež prijal podobu služobníka vzdajúc sa svojej nebeskej slávy (Filipským 2:5-11). Ako Boh-človek sa musel naučiť byť poslušný svojmu Otcovi (Židom 5:8), keď bol pokúšaný Satanom, falošne obvinený mužmi, odmietnutý svojím ľudom a nakoniec ukrižovaný. Jeho modlitbami k svojmu nebeskému Otcovi požiadal o moc (Ján 11:41-42) a múdrosť (Marek 1:35; 6:46). Jeho modlenie ukázalo Jeho závislosť na Otcovi v Jeho ľudskosti vykonať Otcov plán vykúpenia, o čom svedčí Kristova veľkňazská modlitba v Jánovi 17. Jeho modlenie preukázalo, že sa podriadil vôli svojho Otca, ktorá bola, aby išiel na kríž a zaplatil trest (smrť), za naše porušenie Božieho zákona (Matúš 26:31-46). Samozrejme, On telesne vstal z hrobu, získal odpustenie a večný život pre tých, ktorí činia pokánie z hriechu a veria v Neho ako v Spasiteľa.

Nie je v tom žiaden problém, keď sa Boh Syn modlí alebo hovorí s Bohom Otcom. Ako už bolo spomenuté, mali večný vzťah predtým, ako sa Kristus stal človekom. Tento vzťah je popísaný v evanjeliách, aby sme mohli vidieť, ako Boží Syn v Jeho ľudskosti vykonával vôľu svojho Otca, a tým, že tak robil, zadovážil vykúpenie pre svoje deti (Ján 6:38). Jeho modlitebný život Ho zmocňoval a udržoval mu fókus na neustálom podriaďovaní sa svojmu nebeskému Otcovi. Kristov príklad modlitby je pre nás príkladom, ktorý máme nasledovať.

Ježiš Kristus nebol menej Bohom na zemi, keď sa modlil k svojmu Otcovi v nebesiach. On znázorňoval, ako je aj v bezhriešnej ľudskosti nutné mať živý modlitebný život a tak konať vôľu svojho Otca. Ježišove modlitby k Otcovi boli vyjadrením Jeho vzťahu v rámci Trojice a pre nás boli príkladom, že sa musíme spoliehať na Boha, skrze modlitbu za silu a múdrosť, ktorú potrebujeme. Keďže Kristus, ako Boh-človek potreboval živý modlitebný život, tak aj dnes Kristov nasledovník potrebuje.