Vďaka za názor.
Takéto texty nemožno brať úplne doslova, vzhľadom na to, že slová dosť skresľujú a opisujú čosi, čo presahuje ich významovú kapacitu.
napr.:
"Jsoucno je všechno, co bylo, a neexistovalo nic jiného. A tudíž Jsoucno... nebylo. Neboť v nepřítomnosti něčeho jiného Jsoucno není."
- Čisto slovne logicky je to blbosť. Ale metaforicky sa to dá prirovnať napr. batérii nezapojenej do obvodu. Má napätie (potenciál), ale nedostáva spätnú väzbu, neprúdi ňou prúd. Deje sa tak, až po uzavretí elektrického obvodu.
Dá sa to predstaviť aj na sebe. Ak dokážeš ovládnuť svoju myseľ tak, že "vypneš" všetky vonkajšie aj vnútorné zmysly, tak sa ocitneš v nemej a temnej prázdnote. Akoby si vôbec neexistoval. A existovať začneš (t.j. uvedomovať si seba) až cez teba začnú prúdiť informačné vnemy.
- "Slová ako najmenej účinný nástroj".
Dôležitosť slov je zásadná, a čím je lexika podrobnejšia a presnejšie a rovnako chápaná masovo, tým bezchybnejšia je komunikácia. S tým súhlasím.
Podľa mňa ale autor chcel poukázať na fakt, že masovo štatisticky sme začali používať slova spôsobom, že pre stromy nevidíme les. Ľudia sa prestali zamýšľať nad podstatou vecí, reči, a berú slová ako automat dierkovú pásku - napriek tomu, že reč je plná defektov, a ľudia zabudli na čo im slúži, a tiež na čo im slúžia pocity, skúsenosť, a väčšina ani netuší načo sa skutočne narodili.
- "Měli bychom poslouchat Boha, i když se nám to, co říká, zdá být nepravdivé ?":
tam píšeš správne, ale tak to platí, pokiaľ človek reálne rozpoznáva Božiu reč. Problém je ale v tom, že väčšina považuje za reč Boha niečo celkom iné a sú slepí voči reči životných udalostí. Ak sa im snažíš vysvetliť, čo im život naznačuje, tak tomu neveria, hoci by bolo lepšie, ak by poslúchli.
Typický príklad je, ak sa človeku pred svadbou stane séria nepríjemných udalostí (aspoň 3) a týka sa to priamo svadby. Život naznačuje, že sa rútiš do problémov, ale človek berie prekážky ako výzvu, a tak ide často hlavou proti múru.
Takže slová treba chápať v širšom kontexte ich možného významu, hlavne ak opisujú transcendentné veci, a pokúsiť sa nájsť možné varianty ich chápania. Pravda-Istina v realite Vesmíru je mnohodimenzionálny objekt a častokrát sa dívame na rovnakú vec, len z inej strany, preto vyzerá inak, než ju vidí druhý.
Re: Z pozic mého chápání KSB
jardob | 21.12.2017