Odsoudil bys jednoznačně slovenského vojáka nebo toho svého vojáka by ses snažil omluvit a začal bys hledat většího viníka?... Na férovku. Já, jako potomek sovětského vojáka bych odsoudil tvého otce nebo děda a řekl bych něco v tom smyslu, "dobře mu tak, že zahynul, neměl tam lézt". Jak by ses zachoval? Souhlasil bys se mnou jednoznačně a bez výhrad?

Možno to je divné, ale treba sa nad tým zamyslieť viac. Keď sa bavíme troška osobnejšie a o odsúdení. Moji obaja starí otcovia boli v tomto víre účastníkmi. Jeden musel narukovať ako vojak Slovenského štátu, ktorý sa potom zúčastnil povstania, skončil v nemeckom zajatí v koncentračnom tábore Kaisersteinbruch v Rakúsku (kde bol aj internovaný slovenský generál Malár, ktorý bol potom mučený a popravený vo Flossenburgu) a druhý ako dôstojník Slovenského žandárstva slúžiaci v tomto čase na hranici medzi Protektorátom Čechy a Morava a Slovenským štátom, skonal v lese na vykrvácanie s odtrhnutou nohou v roku 1945. Chcel som tým len povedať, že títo ľudia to mali možno ďaleko zložitejšie lebo na nich číhala smrť doslova z každej strany. Preto si myslím, že si neprotirečíme, ale pri zmierení a odpustení v pohľade na vojakov a ich národy je to možné. Títo ľudia do toho boli nahnaní a mali veľmi malé možnosti na vlastnú záchranu a záchranu svojich rodín vzhľadom na udalosti okolo nich ktorých boli účastníkmi a dokázali sa s tým hrdinsky popasovať. Len to nie je pohľad komplexný v našom čase informačnej vojny. Treba sa pozrieť na takéto vystúpenia mládeže v Bundestagu dôkladnejšie, aby sa tento hrozný scenár nemusel opakovať a to s odstupom času a pohľadom už dnešnej doby a terajších znalostí a zamerať sa na veci s tým súvisiace a možno preto som v tomto opatrnejší ako hocikto iný. Tak ako som popísal hore v súvislostiach, ktoré uvádzam v dnešnom ponímaní reality bojov po odstupe takého času je očividné, že je tu znova snaha použiť moderné komplexné sociálne technológie riadenia spoločnosti v prospech „zla“ na pozadí dobrého „úmyslu“ a zmarenie jeho informačného účinku na spoločnosť , v pochopení jeho pôvodne zamýšlaného smerovania a
následnému prebratiu riadenia... „Keď chceš nejaký proces zmariť, postav sa do jeho čela“ Preto si myslím, že sa to môže dotiahnuť do veľmi zlej pozície a zasiahnuť naše národy časom na veľmi vysokej priorite pomocou technológie okna Overtona na historickej a faktologickej priorite, že nakoniec brániace sa národy agresii stratia morálne právo tyranovi oplatiť rovnakou mincou a v ďalšom okne už bude toto právo útoku nie agresie už na opačnej strane, teda morálne zdôvodnená nutnosť zasiahnuť v záujme „oslobodenia a demokracie“...
Hlavne v spojitosti s výchovou a stupňom ideologizácie a účinkov „vzdelania“ najmladšej „porevolučnej“ generácie mládeže, sú to budúce kádre, ktoré riešia všetko(!). Preto na tejto úrovni riadenia vzhľadom na použitú mieru, som veľmi opatrný s určením jednostranného cieľa tejto udalosti, práve s ohľadom na veľkosť idei pri nej použitej...