Popísať tento systém riadenia v skratke tak aby druhý porozumel, je problém, momentálne u nás o tom literatúra nieje. Bez znalosti konkrétnych procesov sa to nedá presne vysvetliť. Je to čisto aplikovaná teória riadenia z priemyslu na riadenie informácií. V DVTR má k tomu najbližšie dynamické programovanie, ale ono to je trocha aj v inom zmysle. Ak by predsa len sa dalo niečo pochopiť, pokúsim sa to opísať:
Analýzou stavu (okolností, v akých sa človek nachádza, životnej situácie), vyhodnotením (ktoré môže byť algoritmizované) je vytvorený ideálny vektor cielov a vektor toho, čo je potrebné urobiť, aby sa tieto ciele uskutočnili. Z vektora toho, čo je potrebné urobiť, sú vytvorené skupiny (podskupiny) vektorov, ktorých položky majú spoločný východzí bod.
Je vytvorená základná štruktúra alebo plán (ideálny pod-vektor, sub-vektor), podla ktorého sa postupne budú jednotlivé body ideálneho vektora uskutočňovať, zvolí sa (alebo vyberá sa štatisticky najpravdepodobnejšia skupina činností vzhladom na okolnosti) a tá sa krok za krokom realizuje. Ak sa človek dostane fyzicky na nejaký vhodný východzí bod, tam sa vektor alebo podskupina vektorov prislúchajúca danému bodu realizuje. Východzie body pre to, čo je potrebné urobiť, sú orientačne nastavené práve sub-vektormi, inak sa dynamicky menia. "Program dňa" sa nám v dnešne dobe neustále mení, tento systém riadenia umožňuje dynamicky okamžite preorganizovať celý vektor vzhladom na vzniknuté okolnosti a stanoviť iný plán.
Zámerne používam terminológiu použitú z DVTR, dúfam že tým zamedzím nedorozumeniam.
Človek vystupuje vzhladom na svoj vlastný systém(supersystém) v dvoch úlohách, buď ako člen regulačný plus merací, alebo ako akčný člen v riadenej sústave "programovo" vykonávajúci potrebnú činnosť. (tu som si napríklad všimol u diskutujúcich, že nevedia tieto dve role rozlíšiť, kvôli tomu sú im mnohé veci "utajené", skryté). Spätná väzba potom umožňuje aj učenie a zmenu procesov, vylepšovanie vlastného systému riadenia, jeho algoritmizáciu, čiže mechanizáciu (z človeka sa ale nestáva robot, energiu potom môžeme investovať do riešenia iných problémov). Tu mozog začína fungovať ako sluha, skutočný správca informácií, "ten, kto rozhoduje vzhladom na". K tomu, aby človek mohol rozhodnúť, jeho mozog musí mať k dispozícii informácie určitého charakteru. To generuje štruktúra riadiaceho systémy. Týmito informáciami, resp. takýmto typom informácií je potom možné riadiť aj supersystémy v okolí človeka, činnosť delegovať. Alebo podať(předat) informáciu, ktorú prilahlý (dynamický) supersystém prijme, štatisicky najpravdepodobnejšie spracuje, pretože človek rozumie, ako sa s informáciou pracuje a čo to je rozhodovanie, zdelí potrebnú "správu" okolitému systému prispôsobenú tak, aby mala účinok.
Táto dynamická tvorba plánu (alebo programu) má niekolko zvláštností. Čas prestáva byť stresujúcim faktorom, a začína byť len okamihom pre porovnanie a bodom, skrz ktorý človek prejde, až nastane nejaká udalosť. Týmto prestáva tiecť psychologický čas tak ako ho poznáme, človek je stále prítomný, má akoby "chladnú hlavu", môže v prípade nutnosti zareagovať s celým potenciálom, aký mu je k dispozícii, pretože nieje zasahovaný negatívnou odozvou jeho psychiky tak, ako tomu je v prípade pocitu straty kontroly riadenia alebo rozhodovania sa na základe neurčitosti. Druhá zvláštnosť je tá, že človek pre seba vyberá tie činosť, ktoré štatisticky môže najpravdepodobnejšie uskutočniť, a to aj vzhladom k tomu, že existuje proces, ktorým je možné situáciu hneď analizovať a nežiadúce, nereálne ciele vylúčiť. Tretia zvláštnosť je duševné uvlonenie, a tiež zvyšujúca sa odolnosť psychologickému tlaku zvonka. Informácie sa stávajú len ďalšou položkou, ktorú je potrebné nejako spracovať, inak človek robí to, čo ho baví, alebo čo "musí" (napr. chodiť do práce). Analagicky je potom možné riadiť aj duševné procesy resp. procesy, ale to už patrí do mystiky.
Toto je velmi, velmi nahustený a obecný popis.
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: spolupráca s Pjakinom
GRS | 25.11.2017