V 1. rade GP podľa mňa vtedy vôbec nepotreboval rozpad Ruska, pretože by sa mu tým rozpadlo celé riadenie sveta a tým aj celá globálna civilizácia ľudstva na Zemi, a tak určitým spôsobom tento proces potláčal (podobne ako keď napr. podporil J. Stalina a spol. v WW2 svetovej vojne, alebo ešte predtým odpísal trockistov a potom tento proces podporoval "proxy" spôsobom skrze boľševikov okolo J. Stalina).
Samozrejme, že väčšina špinavej práce zostala na samotných Rusoch a ľuďoch ako V. Putin a spol., lebo bez vôle ľudu by to skrátka nešlo.
Takže si netreba naivne myslieť, že príde jeden človek (ako napr. M. Kotleba, ...) a všetko zmení.
Politici obvykle len stelesňujú určité procesy (niektorí politici disponujúci vysokými riadiacimi schopnosťami ako napr. V. Putin dokážu niektoré procesy aj sami iniciovať - ale niekto sa ich môže potom snažiť aj potláčať), ktorým môžu dodať svoj osobnostný ráz na základe svojej reálnej mravnosti, odbornosti a riadiacej spôsobilosti.
Pochopiteľne, že celkový výsledok závisí hlavne na mravnosti, odbornosti a riadiacich schopnostiach riadiacich kádrov, ktoré sú v danom štáte k dispozícii; ďalej od zdrojovej stability; v prípade, že ide o tzv. "failed state" (= kolónia bez vlastnej konceptuálnej moci, ktorej riadenie rachne bez vonkajšieho riadenia a podpory - čo je prípad Ruska v 90. rokoch), tak aj na základe otvorenej alebo zákulisnej (alebo kombinácia) podpory zo zahraničia; a potom aj od úrovne mravnosti a chápania celej spoločnosti v priemere.

"Všechno se děje tím nejlepším (možným) způsobem (teda optimálne) v souladu s reálnou mravností a etikou všech účastníků procesu."