jedna žena bola nespokojna so svojim životom v manželstve, citila sa uviazana pri detoch, co ju v noci budili .... tuzila po klauzurnom pokojnom zivote v rozjimani o Bohu v kláštore... AVŠAK mysliteľ ju napomenul, že ona už v klauzure žije, žije v odopieraní a odriekaní viac, ako by bola v kláštore, jediné čo chýba, aby sa toto všetko stalo OBETOU Z LÁSKY a nie ofrflanym darom... veľa ľudí , dá obrovské peniaze hľadajúc osvietenie v tibetských kláštoroch, ked im tam prikážu hodiny čistia naleštenú podlahu, aby sa učili pokore a meditácii, moci prítomného okamžiku a ani si neuvedomujú....že takúto ponuku dostávajú každý deň v bežnom živote a gratis .....len treba byť vnimavý voči manželke, deťom, rodičom ....Kto s láskou pracuje, akoby sa modlil - povedal kedysi mojej mame jeden staručký kňaz...kto bez frfľania zje akékoľvek jedlo, aj keď nan nemal chuť, ci nie je jeho oblubené- je to sebazapor hodny pôstu ... z maličkostí sa skladajú veľké veci.... pustovníci svatci sa často v noci modlili, s Anjelom Sebazaprenia, aby vysluhovali odpustenie a obcerstvenie dušiam v očistci....Všetko, každé súženie možno obetovať Bohu s Láskou, inak naše súženie vychadza navnivoč ....