Viem, je to strašné..dôvodov nešťastia býva žiaľ väčšinou viac
i keď záverečný, kľúčový spúšťač(trigger) môže byť jeden..

Zo supersystémového modelovania:

Jednou z vlastností systémov je, źe v prípade ich vnútorného napätia (konfliktnosti) systému, si to odskáče najprv jeho najslabšia zložka.
Na moste buchne pri preťažení ako prvá najslabšia skrutka, zvar,..

ďalej..
Dieťa sa rodí ako súčasť systému, projekcia spoločnej minulosti, tendencii vývoja svojich rodičov a činov, myslenia generácii predkov..a hlavne danej kultúry celkovo.. môže tam ísť o chybu, presnejšie kumuláciu chýb..

Sú tu proste isté pravidlá z istých dôvodov(konkrétnych cieľov).
Boh ich nebude porušovať. Vlastné svoje pravidlá, mantinely.
Keď sa nám to nepáči, mali by sme navrhovať lepší model, prípadne lepšie ciele ako Boh.
Inak v podstate moźno moc nemáme ani právo kritizovať.
To však asi tu záchádzam nateraz uź priďaleko..

Pri optimálnom vývoji by rámce, regulátory nezasiahli. V tom je sloboda tých, čo chápu, ako sa majú rozhodnúť..t.j., tí, čo sa stane, keď neurobia, čo treba..a zároveň reálna nesloboda tých, ćo sa falošne nazdávajú, źe si môžu robiť, čo chcú. Osud tých druhých kontrolujú projektanti danej ilúzie, ktorí sa tak často na onoho Boha hrajú..

Boh nie je sadista. Ten skutočný (mimo náboženstiev).
Ak je, tak je to aj tak v prdeli (s prepáčením).
Podľa reči stvorenia Jeho, na pohľad dokonalého mechanizmu priRody to ale tak úplne nevypadá.
Samozrejme aj já mám v tejto veci občas vážne pochybnosti.
No moźno, snáď je to iba z neznalosti..