"Nestačí byť profesionálom (disponovať poznatkami a kvalitou) v úlohe rodiča, zamestnanca, - ale byť tiež profesionál v úlohe občana (záväzok voči spoločenstvu ktorým je vlastný národ/štát), a tiež profesionálom v úlohe Človeka (záväzok voči Tvorcovi, ktorý z nejakého dôvodu náš druh a každého jedného postavil na našu Zem a my by sme mali zistiť čo je našou úlohou, postarať sa o progres namiesto regresu, myslím ale progres nás samých hlavne na úrovni psychiky kde máme nedostatky, nie technosféry a našich produktov)"

A tu je vidieť o akú utópiu ide.
Nie je možné žiadať od niekoho, aby bol profesionál vo všetkom,
rodič, zamestnanec, občan, človek, pretože to nedokáže. Nie je to v ľudských možnostiach.

Až má byť dobrý rodič, potom nemože byť profi zamestnanec s kariérou, príklad...pretože kariéra mu uberie z možnosti byť dobrým rodičom...Neraz, až má uspieť v kariére, tak musí mať hrubé lakte, teda nebude ani dobrý človekom..Takto to chodí v dnešnom svete.

To je podobné, ako keby si chcel, aby bol človek bohom, ktorý vie všetko je všadeprítomný a vo všetkom jednotka. Treba si uvedomiť, že sú to utopistické požiadavky niečo podobné žiadať od človeka. Možnosti jednotlivého človeka sú obmedzené.

Montážny pracovník, ktorí ťahá 12 tky v montovni si večer sadne a bude riešiť globálnu politiku ? Smiešne a iracionálne, pretože nebude mať čas, fyzické a ani intelektuálne rezervy, bude rád, až sa naje, pustí bedňu a ľahne si, aby vládal fachčiť ďalší deň...

Prečo teda zlo vyhráva ? Pretože sa špecializuje, štrukturuje a organizuje ,aby malo moc a kontrolu. A to profesionálne a až vedecky.
Zlo nežiada od svojho člena,aby bol dobrý vo všetkom, pretože vie, že to nie je možné.
Jeden riadiaci článok nie je dobrý vo všetkom, ale len vo svojej oblasti.
Vrah, ktorý pracuje pre nich zabíja je v tom dobrý, ale nemusí sa vyznať v politike a nebude dobrý ani ako rodič a ani ako človek.

Globalisti majú štruktúry, pestujú si kádre, ktorí si chránia a hlavne sa neatomizujú ako dav.
Žiadať po jednotlivcoch davu, aby boli dobrí vo všetkom je fakt utópia...

A práve preto aj KSB zostane len podobnou utopistickou ideológiou, razí totiž hlavnú tézu, že koncepčne vzdelaný dav prevezme riadenie.

Ale tak to nie je, dav sám o sebe nestačí a nezíska prevahu proti menšine, ktorá vládne, pretože táto téza je mylná. A v čom ?
V sposobe realizácie.

Ide totiž o to, že menšina, ktorá vládne vie a pozná praktické kroky ako získať riadenie.

KSB neučí správne, ako na to. Záujmy vačšiny totiž musí profesionálne zabezpečovať štruktúra, ktorá pracuje pre vačšinu a vedie profesionálny boj proti menšine, aby získala kontrolu a moc.
Dav sám o sebe nič také nedokáže, ako prevzatie riadenia od menšiny a problematické je už vobec to, aby značná časť vačšiny získala koncepčné vzdelanie, v nepriateľskom prostredí, v ktorom sa nachádza, ale to nebudem rozvádzať.

KSB nerieši to, že vačšina nemá profi štruktúru, ktorá obhajuje jej záujmy a bojujú o prevzatie moci, kontroly, riadenia a svojej koncepcie.


Menšina toto všetko už dávno má...

Samotné vzdelávanie davu nestačí. Vzdelanie samo o sebe nie je zárukou moci...
Prevzatie riadenia je rozhodne náročnejšie, ako získať konceptuálnu gramotnosť...

Vačšine chýbajú štruktúry a riadenie, ktoré by prevzalo kontrolu...
A menšina sa postará o to, aby si vačšina také efektívne štruktúry nemohla vytvoriť, čo sa v praxi ukázalo ako realita a tvrdý fakt.

Pretože KSB neučí, že existuje ďalšia zásadná moc, ktorú nespomína, ale menšina ju stáročia pozná a bez nej ani konceptuálna moc nedokáže byť dlhodobo efektívna...
A že dav, ktorý má prevziať riadenie túto moc vobec neuplatňuje..