V princípe by túto otázku mal vyriešiť konsenzus ohľadom zoznamu všetkých služieb a tovarov, ktoré budú obsahom tohto nového ekonomického modelu. Ale ak sa pýtaš takto, tak určite budú dôležité prírodné danosti krajiny (všade je niečo - rudy, moria, rieky, nížiny na pestovanie,... , a ak nie, tak tam môžu vybudovať top školstvo, technologické party, vývojové centrá), počet obyvateľov v krajine, ich miera spotreby služieb a statkov (rozmaznanosť), ...

Celkovo budú chudobnieť krajiny, ktoré sa budú snažiť vyrábať v krajine to, na čo nemajú prírodné danosti a tie, čo budú platiť svoju štátnu správu, vojsko extrémne. Bohatnúť budú tie, ktoré sa najlepšie zladia s prírodou alebo aspoň nájdu spôsob ako prírodu neničiť a špecializovať sa na niečo, čo prírodné danosti až tak neurčujú (výsku-vývoj, high-tech, medicína).

Tvorbu ceny som napr. popísal ohľadom učiteľa - v Grécku s platom 2800 Drachiem a v SR s platom 800 SKK. Ak by takýto pomer panoval medzi Gréckom a SR vo všetkých platoch... pri identických výrobkoch a službách... potom by grécka mena bola o toľkoto slabšia voči slovenskej. Čiže pri nákupe výrobkov z USA, Číny, Ruska... by obyvatelia SR platili relatívne rovnako, ako Gréci (aj napriek tomu, že by číselne dostávali plat 800 namiesto 2800). Taktiež, keby išiel občan SR do Grécka na dovolenku, pobyt tam (bez započítania cesty tam, samozrejme) by ho vyšiel rovnako, ako Gréka.

Otázka tvorby ceny - žiadny problém. Vytvoriť si cenu môžeš akúkoľvek, ale kto ti to kúpi? Na domácom trhu musíš cenu nastaviť tak, aby ti to domáci kupovali. Na zahraničnom trhu ti to nikto nekúpi, ak si preplácal domácich zamestnancov a v iných krajinách to vyrábajú/pestujú efektívnejšie.