S článkom v princípe súhlasím, ale s niektorými časťami je ťažko súhlasiť:
(1.) 2) bezúročná ekonomika, emisi peněz má pod kontrolou stát, který musí v prvé řadě vždy zajistit aby objem peněz v oběhu odpovídal objemu zboží a služeb v ekonomice;
(2.) 5) síla měny (pro účely směny na jiné měny) je určena množstvím peněz v oběhu v porovnání se silou dané ekonomiky, kterou obsluhují.
(3.) Jak by takový systém vypadal v praxi? Celkem jednoduše, byl by založen na energoinvariantu jako objektivním prostředku měření výkonu ekonomiky, vzhledem k faktu, že pokles nebo zvýšení spotřeby energií je indikátorem růstu / poklesu v reálném sektoru ekonomiky (a jiný neexistuje).
(4.) V praxi je pak každý stát zainteresován na spravedlivém určení kurzu a síly své měny, protože v normálním systému, jaký je popisován, způsobí odklon jakýmkoliv směrem ve výsledku společnosti jako celku jen problémy, i když nějaká zkupina z toho může do určité doby profitovat.
(5.) V praxi půjde o systém, kdy bude existovat nějaká nadnárodní struktura, nazvěme ji třeba Výměnná banka (VM), která bude realizovat operace získávání potřebné měny pro účely zahraničního obchodu.
(6.) zde přichází ke slovu energoinvariant jako objektivní parametr ekonomické produktivity a objemu produkovaných hodnot: každá měna se přepočte na ekvivalent „kWh“ podle vzorce
„objem peněžní zásoby“ / „spotřebovaná energie v ekonomice“

když poroste peněžní zásoba a neporoste spotřeba energie, síla měny padá, pokud naopak roste.


Môj pohľad:
(1.)" objem zboží a služeb v ekonomice" - myslí sa tu iba novo vytvorené tovary a služby? Pozemky a nehnuteľnosti sú v tomto novom modely tiež tovarom??? Navyše, ich ceny nie sú rovnaké ani len v rámci obce/dediny, nieto ešte v prípade rôznych miest, regiónov ... Ako vypočítame objem tovarov a služieb v ekonomike, aby sme mohli určiť potrebné množstvo peňazí domácej meny v domácej ekonomike? (Dnes sa počíta výkon ekonomiky dvoma metódami: výrobnou a spotrebnou, alebo teda ich kombinácia.) Ako sa bude postupovať v prípade umeleckých diel, kde sa jedná o individuálne, jedinečné výrobky/tovary, ktorých cenu je vskutku ťažké vyčísliť?
(2.) problém analogický s prvým, akurát je tu upresnené, že objem peňazí v ekonomike má rásť/klesať v priamej úmere k rastu/poklesu produkcie ekonomiky. Ale čo so statkami, ktoré v danom štáte už sú - pozemky, budovy, umelecké diela? Navyše, rôzne krajiny sveta majú rôzne modely sociálneho, zdravotného, dôchodkového zabezpečenia - poskytujú svojim občanom rôzne úrovne služieb... ťažko vytvoriť jeden svetový systém, bez "zrovnoprávnenia všetkých ľudí na svete" - aby sme mohli oceniť služby s týmto spojené... (hodinová mzda rovnaká na celom svete)???
(3.) A čo s efektívnosťou? Ak štát vydá nariadenie na povinnú výmenu energetického agregátu/pece/motora za novší, efektívnejší, lepšie využívajúci energetické nosiče... takto sa zníži spotreba energie v danom štáte... a zníži sa sila danej ekonomiky, sila meny, a životná úroveň tam žijúcich ľudí? Bolo by to spravodlivé? Pri dlhodobej výrobe, výskume a vývoji, pri zvyšovaní objemu produkcie... dochádza k znižovaniu jednotkových nákladov produkcie (efekt skúsenosti, znižovanie chybovosti, prestojov, havárií... znižuje náklady na výrobu jedného kusu výrobku a zároveň zvyšuje počet vyrobených výrobkov - prečo by mali byť ľudia potrestaní znížením kúpnej sily ich mzdy v domácej mene a znížením ich životnej úrovne?)
(4.) Tak napríklad Dzurinda a Mikloš po 1998 na Slovensku - zrušenie zákona o neprivatizácii strategických podnikov, odovzdanie celého finančného sektora zahraničným/cudzím firmám a štátom. Vykonávatelia rôznych farebných revolúcií - ak ich dav neubije, užívajú si odmenu za to, že dovolici cudzincom okradnúť štát/národ/obyvateľstvo.
(5.) Tu je asi nevyhnutné zachovanie existenie určitej "elity", GP, asi sa jedná iba o mieru, že koľko.
(6.) Energoinvariant v kWh = objem peňažnej zásoby / spotrebovaná energia v ekonomike
Tu vidím problém energetickej efektivity, ktorý som už popísal vyššie. Navyše, akým spôsobom bude oceňovaná práca obyvateľov krajiny pracujúcich v službách? Napríklad v štátnych službách, v školstve, zdravotníctve... Predpokladám, že mzdy a platy v takomto novom svetovom finančnom systéme, by sa odvíjali od času strávaného pracovníkom v práci (človeko-hodiny, strojo-hodiny...).
Jedným príkladom by mohlo byť Grécko pred a po hospodárskej kríze (detailne situáciu nepoznám, ale zdá sa, že v správe štátu a nižších územných celkov bolo v Grécku zamestnaných príliž veľa ľudí - v porovnaní s produktivitou výrobnej časti národného hospodárstva).
Druhým by mohol byť teoretický príklad zo Slovenska - keby sme zamestnali 300 000 v súčasnosti dlhodobo nezamestnaných Cigánov/Rómov/Bezdomovcov/Narkomanov iba tak "akože" v dajme tomu štátnej správe alebo školstve. (Nesmejte sa, dlhodobo nezamestnaní Rómovia sú aj v súčasnosti zamestnávaní napr. ako pomocní učitelia/vychovávatelia v školách pri práci s "problémovými alebo zaostávajúcimi" deťmi.) Aký by to malo dopad na energoinvariant slovenskej meny v rámci svetového systému kurzov mien? Verzia A: Ak by štát nezvýšil čitateľ "objem peňažnej zásoby" (nárast objemu platov v štátnej správe/školstve by vykryl inak, než zvýšením celkového objemu peňažnej zásoby), a ak by po započítaní "produktivity" nových 300 000 zamestnancov v štátnej správe/školstve vzrástol menovateľ "spotrebovaná energia v ekonomike", tak by došlo k zníženiu kurzu slovenskej meny oproti ostatným menám - znížila by sa životná úroveň všetkých obyvateľov Slovenska (tovary dovážaná z iných krajín by sa stali menej dostupnými - drahšími). Verzia B: Ak by štát zvýšil čiteteľa proporcionálne k zvýšeniu menovateľa (nových zamestnancov by odmeňoval rovnakou hodinovou mzdou ako doterajších), k zmene energoinvariantu a životnej úrovne by nedošlo (ale bolo by to spravodlivé?). Verzia C: Ak by štát zvýšil čitateľa viac, než by sa zvýšil menovateľ zlomku - dodatočná emisia peňazí v štáte ako dôsledok prijatia 300 000 dlhodobo nezamestnaných do štátnej správy a školstva by bola vyššia, než nárast spotreby ľudskej energie (to jest štát by týchto nových zamestnancov platil lepšie, než už dlhodobo zamestnaných) - došlo by k nárastu energoinvariantu a životnej úrovne obyvateľov štátu. Bola by teda správnym riešením verzia C??? :)
Záverom: V princípe s témou a riešením v článku súhlasím, len hovorím, že niektoré "detaily" bude ešte nutné dopracovať. A aby som len nekritizoval, vyslovene sa mi páčili uvádzané mechanizmy: princíp "demurrage" spojený so "sporiacimi účtami", transformácia bánk na podnik služieb evidencie a spravovania účtov obyvateľstva, podnikov, a štátnych územných celkov, a aj iné.