Jedno je divné. Zlé udalosti často decimujú tých lepších, mravnejších ľudí (nie dokonalých), rodiny a sociálne skupiny. Kým vyložene amorálni hajzli obdivuhodne a beztrestne prosperujú. Prečo ide boží zásah najprv po tích slušnejších? Prečo Boh nedefinuje mravné zákony jasnejšie? Tisícročia tápame v zmesi klamstiev, nejasností a robíme (ne)vynútené chyby. A sväté a "sväté" knihy? Kto rozlíši pravdu od lži a fikcie? Kto je bližší k pravde Bilbia, Korán Satanská biblia alebo palmové zvitky? Vlastná intuícia? Ak niekto od nás chce aby sme žili mravne a eticky, nech tie pravidlá dá všetkým celko mjasne a s istotou k dispozícii. Ako veriť (údajnému) učeniu Krista, Mohameda, či Buddhu, keď nevieme, či skutočne existovali a či sú autentické (resp. vieme, že autentické nie sú)?