To je pravda, že vždy sa dá niečo robiť. Vždy existuje nejaký mantinel, ale teda aj nejaký priestor v jeho rámci.

Ostatne: v samotnom KOB-e je chronologická priorita na 2.mieste, takmer najvyššie. Teda o.i. spôsob interpretácie minulosti.
Ďalej platí, že je akási genrtická pamäť, ďalej rodová a národná pamäť (kolektívna, egregor) a koniec koncov minulé životy každého z nás. Takže minulé udalosti si aj každý z nás v rámci horeuvedeného pamätá, či už geneticky, ako člen národa, a aj v rámci svojej vlastnej minulosti.
Teda to, čo som napísal v 1.príspevku, je len jedna stránka veci, ktorú však treba mať na pamäti. A napísal som ten mantinel, teda že logicky pre dnešnú mládež už roky 1968 či 1989 (nehovoriac o 1948, 1944-45, 1938-39, či 1918) nemajú takú hodnotu, a akúsi živú aktuálnosť, ako pre starších.
Pre ilustráciu: ako sa mení ponímanie povedzme Ruska v rokoch: 1910-tradičné cárske
1920-pokrokové, revolučné
1935-ojedinelý experiment (ktorý sa javil byť veľmi úspešný)
1945-vrchol moci a popularity (aj na Západe, na celom svete)
1980-predmet skôr vtipov, a aj pohrdania
1985-nová nádej
1995-ešte väčšie pohrdanie a vtipy
2017-rešpekt.

Rovnako by sa dalo písať aj o "Amerike" (SŠA), ako si mládež ešte pred pár desatročiami myslela, ako je všetko v Amerike super, "američan" bol synonym totálneho frajera a supermana atd.
Dnes je to zase skôr predmet pohrdania v tipov.
Alebo nemci... ešte my ako deti sme sa hrali na vojakov, kde sovieti (rusi) boli dobrí, a nemci zlí. Ako tínedžer som skôr bral nemcov ako tých obdivu hodných (NSR samozrejme, nie NDR). A dnes? Už sú to len také polutovaniahodné ovečky, vykastrované.

Tak sa teda mení vedomie a vnímanie v čase. A to sú (aj) generačné záležitosti.