Rovnako tak, tento rok vo mne vyvstal silný pocit ísť poďakovať k pamätníku padlých ruských vojakov, na Jankovom vŕšku, ktorí tam ležia spolu s našimi vojakmi, partizánmi. S kyticou orgovánu v rukách, so synom po boku, ktorému rovnako ako mladšiemu som 28 rokov zabudla vravieť, komu vďačíme za záchranu nášho, tak milovaného Slovenska, som sa s pokorou na tie miesta opäť vrátila. 28-ička tvorí číslo 1a to je nový začiatok . Štvrť storočia ste sa snažili, vy, ktorí priahnete po moci, vymazať nám spomienky, ale oni sú tu , vrátili sa a s takou intenzitou, že vaša snaha je márna, nezlomíte nás.