Z môjho pohľadu a chápania: Vnímanie Zámeru a Dopustenia je užitočné z nášho ľudského pohľadu (ako účastníkov procesu dejín), pretože na chybách sa učíme, a ak nie, tak sa situácia len komplikuje a šíri medzi čoraz viac ľudí, čo nakoniec dosiahne tak silnú mieru tlaku prostredia, že sa niečo musí stať a nejako tento tlak uvoľniť.

Z pohľadu Tvorcu žiadny zmar neexistuje, lebo Zámer aj Dopustenie sú súčasťou jednej rieky, ktorá plynie vo svojom koryte a z toho koryta sa nedá hýbať iným smerom ako vpred, a to buď rýchlo (stred rieky) alebo pomaly na plytkých a kamenistých krajoch, kde vznikajú vírivé prúdy, ktoré sa síce točia dokola, no voda aj tak plynie vpred, ibaže pomalšie.
Ak má napríklad firma šikovných zamestnancov a dobré technologické postupy, tak výroba prebieha rýchlo a bez problémov. Ak má neznalých a nešikovných zamestnancov, alebo zlé technologické postupy, tam dochádza k chybách, úrazom, ktoré celý proces spomaľujú ale nezastavujú.
Skrátka, ľudia sa majú možnosť učiť, majú možnosť ignorovať skúsenosť, robiť si po svojom, na úkor faciek od života až po smrť vlastnou chybu... Nič z toho však nezmení smer toku rieky. Zámer aj Dopustenie v konečnom dôsledku plynú rovnakým smerom, len ich algoritmus je iný. Dopustenie slúži iba kvôli tomu, aby Zámer nebol zmarený. Rovnako ako brehy rieky, lebo ak sa rieka vyleje, tak začne tiecť hocikam, len nie v smere koryta.