Ku Petri:

> Jak můžeš o něčem říct že je to optimální, když by nebyly možné i jiné stavy ?

Jasné, že sú možné aj iné stavy (inak by to bola desná nuda).
Ale nevšimol som si, že by tu niekto tvrdil opak,
to iba vy dualisti/polaristi prostredníctvom svojich chabých argumentov tvrdíte, že vo Vesmíre existujú len dva stavy, čo je objektívne nezmysel.


> Jak bys poznal noc, kdyby slunce nezapadalo?

Čo je to objektívne noc; ako by si ju objektívne zadefinoval, a kedy sa začína a končí?
A aj keby sa ti to podarilo, tak medzi dňom a nocou je objektívne stále x fáz/prechodov.
Podobne, čo je to objektívne dobro a zlo, a aký je medzi nimi rozdiel?
Ok, mohli by sme subjektívne povedať, že dobro je to, keď sa väčšine darí a prosperuje po všetkých stránkach, a zlo, keď väčšina iba živorí, lenže exaktne to zadefinovať, ani merať nejde.

Ak máš auto, tak asi vieš, kedy ti celkom funguje (keď mu ide motor, má dostatok paliva, funguje riadenie, prevodovka, brzdy, svetlá, má správne nahustené pneumatiky, ...), pričom v podstate ani nepotrebuješ poznať/zažiť stav, kedy je čiastočne, ... alebo výrazne (hoci môže byť ešte viacej) pokazené a už moc dobre alebo vôbec nefunguje, lebo fungovať môže predsa aj bez toho, aby bolo pokazené.

Resp. kedy ti auto ide optimálne (hoci vieš, že by mohlo ísť aj lepšie, ale nikdy nepôjde dokonale = jeden extrém, lebo vždy tam bude nejaká menšia chybička),
a kedy má rôzne poruchy, ktorých môže byť pri ňom x, ale ako-tak šliape,
a kedy sa už na ňom jazdiť nedá, a je potrebné ho opraviť, lenže stále to s ním môže byť ešte horšie, a nedá sa povedať, že teraz je to už s ním definitívne najhoršie, a horšie už ani nemôže byť = druhý extrém.


> Bavíme se o filosofických kategoriích ne o individuálních situacích, to je snad jasné.

Tak buď viacej zodpovedajú objektívnej realite alebo menej.
A dualizmus Vesmíru nepopisuje príliš autenticky/adekvátne objektívnu realitu/pravdu, ako ani filozofia iba dobra a zla, možno iba čiastočne.