Jedným z cieľov článku, je uvedomiť si, že ani svedomie, že ani mravnosť či morálka - nie sú samoúčelné. Totiž, každým jedným skutkom vplývame na tento svet, ktorého sme súčasťou. Vplývame na ľudí, zvieratá, klímu... Smerom k stabilnej koexistencii a rozvoju, alebo smerom k rozvratu a degradácii. Základom každého jedného rozhodnutia - sú naše vnútorné hodnoty, kritériá - či už hlas svedomia, alebo mravný kodex, ktorý sme si počas života osvojili - prebraním z kultúry, alebo vylepšením na základe vlastných skúseností...
To znamená - že svedomie človeka má svoj objektívny cieľ; mravnosť človeka, nech už má akúkoľvek podobu - má svoj objektívny cieľ...
A preto je na mieste sa zamyslieť nad svojimi hodnotami, či aj vieme, prečo sa rozhodujeme práve takto? a nie inak...! Či len preto, lebo sme tak boli naučení, alebo sme aj schopní predvídať, čo vlastne tvoríme...! A nielen v perspektíve jedného dvoch týždňov (teraz urobím niekomu radosť, ale aké to prinesie následky o mesiac, rok... čert to vezmi!)...

Sú rôzne hlášku, napríklad: o morálke sa nediskutuje, tú buď máš alebo nemáš!
Nuž to je podobné vysvetlenie, ako povedať niekomu: nie je nad zdraví sedliacky rozum. Stačí sa ním riadiť.
Pritom nikto z nich nevie vysvetliť, čo je to tá skutočná morálka a sedliacky rozum, a teda ani odovzdať informáciu druhým. A to je jasná slepá ulička.

Takže, ak za morálku alebo mravnosť pokladáme to, čo sme si osvojili z kultúry v ktorej žijeme, čomu nás naučili rodičia, škola, a dokonca vieme aj vymenovať tieto zásady menovite - ale nevieme prečo je to práve tak správne, a čo týmto tvoríme, v blízkej, ale najmä vo vzdialenej budúcnosti, tak na koho ciele vlastne pracujeme? Kto nás takto naprogramoval? Akú spoločnosť tvoríme? Nepletieme si pravdovernú mravnosť s pseudomravnosťou? Takže, treba poznať objektívne ciele, jedinca, ľudstva, a ak nájdeme správnu cestu k správnemu objektívnemu cieľu a vykročíme na ňu, potom si zmenená mravnosť podá ruku so svedomím.