Zákon súladu VV a VS nemohol byť sformulovaný na základe sokratovskej subjektívnej dialektiky. Ide teda jednoznačne o marxistickú dialektiku. Ktorá vychádza aj z Hegla.
Konkrétne tento zákon súladu VV a VS vychádza zo všeobecnejšieho princípu súladu kvality a kvantity (zákon premeny kvantitatívnych zmien na kvalitatívne a naopak), alebo aj súladu obsahu a formy.
Známy je príklad zvyšovania teploty vody, až dosiahnutím hranice jej kvantity (sto stupňov) musí zmeniť svoju kvalitu, formu.
Ja uvádzam tiež iný príklad z prírody. So zvyšovaním počtu protónov a neutrónov v atómoch sa nutne mení aj väzba, forma atómu. Zvyšovaním počtu k stovke dôjde k celkovej hranici atómovej väzby (transurány), tam sa už vyžaduje kvalitatívne nová väzba - molekulová.
Pritom sa nedá povedať, žeby vodíková väzba, kyslíková väzba, boli zlé, len navýšením množstva, kvantity bola nutná zmena. A o to presne ide aj pri vývoji socializmu. Od októbra 1928 do júna 1941, teda za necelých 13 rokov ZSSR urobil mohutný priemyselný, vedecký, technologický skok (uvediem údaje z jednej knihy). To sa logicky muselo odraziť v potrebe zmeny jeho formy. V potrebe pozitívnej negácie stalinského obdobia. Teda pokračovať v diele Stalina ďalej, ale už v inej podobe (tu sa prejavuje Heglova triáda 1.téza (východisko) - 2.antitéza (prvá negácia) - 3. syntéza (druhá negácia).
Vyčítame Chruščovi, že to nezvládol, ale ako vidím, pochopiť túto jednoduchú vec majú problém ľudia aj dnes. Je to bežný proces vývoja, tak sa predsa vyvíjal aj kapitalizmus. Dnešný post-klasický kapitalizmus je pozitívnou negáciou, popretím klasického kapitalizmu laissez-faire (voľného trhu). Monopolný kapitalizmus si vyžaduje reguláciu, bez regulácie by monopoly zrušili akúkoľvek konkurenciu.