Chcel by som sa vyjadriť k nižšie uvedenej námietke, že takzvane Božie kráľovstvo na Zemi, ktoré je v podstate duchovným cieľom KSB, že ide len o ilúziu, pretože aj súčasné ľudstvo, Zem, patria Bohu, a teda aj súčasná spoločnosť je Božím kráľovstvom.
Logicky je to síce správne, ale nie je to jediný a úplný zmysel, ktorý vyjadruje pojem Božie kráľovstvo. Božie kráľovstvo nie je nič iné ako vyspelejší druh duchovnej kultúry ľudstva, možno ho nazvať aj "Ľudskou kultúrou", "spoločenstvom Ľudí", a ani tieto pojmy nemusia byť pre niekoho dostatočne jednoznačne pochopiteľné, ak bude ignorovať ich hĺbku.
O tom, že Boh je Všedržiteľ, teda Tvorca a Majiteľ všetkého stvoreného a tvoreného, o tom žiadny študent KSB nepochybuje. No vieme, že všetkým živým tvorom, ktoré disponujú intelektom a vôľou, dal určitú mieru slobody, slobody výberu ako žiť, podľa akých etických noriem, nikoho nenúti nasilu aby žil pravdoverne (spravodlivo, t.j. aby tvoril harmoniu). Tak aj človek, má slobodu voľby, a má možnosť získať aj slobodu vôle (často zotročenú závislosťami od pôžitkov, ktoré mu berú sily konať tak ako túži v hlbke duše. Napríklad fajčiar čo nedokáže prestať fajčiť, asi ťažko môže hovoriť, že jeho vôľa je slobodná... Má slobodu vybrať si cieľ, ale či ho naplní, závisí od slobody jeho vôle, nie sily ale slobody, lebo tam kde je sloboda, niet prekážok, a kde niet prekážok, netreba vyvíjať vysoké úsilie.)
Takže Boh nikoho neznásiľňuje, nie je bachar, ani mentor, ani prísny rodič. Každý má možnosť pochopiť princípy objektívnej vesmírnej etiky, ktorá vedie k rovnováhe a harmonii všetkého so všetkým, no má možnosť tak prijať ako aj odmietnuť túto etiku. No v každom prípade nie bez nesenia osobnej zodpovednosti a možnosti zakúsiť plody svojich a cudzích nepravdoverných činov. Nepravdoverne žijúci človek plodí disharmóniu, a zákonite prichádza spätná väzba iných ľudí, prírody, Biosféry, Noosféry... Všetci cítime minulé skutky nielen svoje, ale aj mnohých ľudí pred nami, celej spoločnosti, ťarchu dejín. A teraz máme pred tým akože utiecť, bez nápravy toho čo sme napáchali?! Dokonca aj v tej najprimitívnejšej spoločnosti musí ten, čo sa dopustí škody, nejako dať veci do poriadku, odčiniť dlh. Nie utiecť pred zodpovednosťou. Až dokončenú prácu možno opustiť. Vrátiť požičané v nie horšom stave, v akom bolo na začiatku.
K Božiemu kráľovstvu. Nie je Božie ako Božie, v našej ľudskej reči. Dám hypotetický príklad: Napr. vlastním krásny dom, záhradu, mám manželku, dve deti a ako hlava rodiny mám určité etické normy, ktoré aj dodržiavam a ctím, a mám predstavu že v podobnom duchu by mala žiť aj celá rodina. Samozrejme o týchto predstavách od začiatku existencie rodiny hovorím, ale nikoho nasilu nenútim, dávam im slobodu, aj žene aj deťom. Keď si robia po svojom, vysvetlím im, aké to bude mať následky, a tie aj prichádzajú. Dajme tomu, že sloboda a určité pasce závislostí v psychike členov rodiny ich priviedli k zhýralému životu, dom a záhrada tiež spustli a sú sčasti zdevastované. Áno, stále je dom a záhrada mojim vlastníctvom, a žena a deti mojou rodinou... Ale je to aj kráľovstvo môjho srdca? Ťažko povedať! Rozhodne to nie je to po čom túžim, a rozhodne to nie je ani koniec. Viera, nádej a láska existuje. Človek ktorý má lásku, nemusí prestať veriť a dúfať, že sa situácia zmení k lepšiemu, a ak sa nepoučia deti, je šanca u vnukov a pod. Veď na chybách sa človek učí, a všetky poznatky a skúsenosti by sa mali stať základným kameňom osobnej kultúry, ktorá odovzdávaná z pokolenia na pokolenie, by sa mala postarať o to, aby sa človek a ľudstvo psychicky vyvíjalo a posúvalo k harmonii.
Podobne je to aj s Božím kráľovstvom. Nejde len o to, komu Zem a ľudia patria. Ale aj o to, aký život a akú etiku si vyberajú tou slobodou výberu, ktorá im bola daná. Boh je sám pravdoverný, a ak aj ľudstvo dozreje a bude pravdoverné, potom to bude Božie kráľovstvo, nie len podľa majiteľa, ale aj v súlade s etikou, ktorú vyvolil Sebe, a vložil do všetkých zákonov Vesmíru, s tým, že intelektovo vyvinutejším bytostiam je daná určitá miera slobody výberu, a možnosť oťukať sa na vlastných chybách a omyloch.
Čo na tom, že vo Vesmíre sa všetko mení a nie je stále?! Všetko v ňom trvá dostatočne dlho, aby sa mohlo vyvinúť, splniť nejaký priebežný osobný alebo kolektívny cieľ. Netrvá ľudský život dosť dlho, aby mohlo dospieť jeho telo a duch? Netrvá dostatočne dlho existencia Zeme, aby prebehla na nej telesná aj duchovná evolúcia rôznych druhov? Ak telesne vyvinuté, no duchom nevyvinuté - nepravdoverné ľudstvo žije už niekoľko tisíc rokov, nemôže žiť ďalších pár tisíc rokov ľudstvo vyvinuté telom i duchom - pravdoverné? Ak jednotlivci budú myslieť len na seba, kto bude myslieť na ľudstvo ako kolektívny intelekt/entitu a jej vývoj v tomto svete. Ak ľudské bunky prestanú byť jedným telom, čo sa stane s človekom? rozloží ho rakovina? Tak aj ľudia vytvárajú spolu telo ľudstva, entity s neporovnateľne vyšším intelektom.
Všetko živé sa rodí, vyvíja a zomiera. Tak ako sa rodia ľudia, odpracujú nejaké poslanie a zomierajú, tak sa podobne rodia, fungujú a zomierajú civilizácie... Jednu nepravdovernú už zmazala veľká potopa. Táto je tiež nepravdoverná, a buď zažije evolučný skok, alebo dá zárodok novej pravdovernejšej, skôr než zahynie. O tom, že táto dnešná biblická civilizácia zanikne nieto pochýb. A každá entita by sa mala prispôsobiť prostrediu natoľko, aby plodila harmóniu v symbióze. Ak nie, tak si len skracuje dĺžku svojho života a umiera skorej, aby dala priestor novej šanci.
Na Zemi, medzi ľuďmi, sú sily ktoré ťahajú vývoj k pravdovernosti, ale sú tu aj sily, ktoré (vďaka závislostiam, a vlastnej degenerácii) ťahajú ľudstvo od pravdovernosti. Vyvíjať sa možno, len ak si pamätám všetky svoje skúsenosti, ak netrpím pravidelnou amnéziou. Tí čo brzdia vývoj, mažú a prekrúcajú pamäť dejín, skúsenosti ľudstva. Chytajú ľudí do pasce závislostí, pôžitkov, aby stratili vôľu, a boli bezmocní, aby ľahšie degenerovali. Brzdia vedomostný rozvoj, mravný rozvoj. Zo skutočnej relígie robia hromadu adeizmov a kultov...
Keďže sa toto deje medzi ľuďmi, ako nejaký konkurz, súperenie dobrých a zlých tendencii, s tým že teraz má zlá navrch ale nie posledné slovo - ide o to, stať sa silnejším, aktívnejším a chytrejším súperov v tomto procese. Prekonať súpera, a zaistiť svoju pozíciu tak, aby sa nemohla prepadnúť znova dole. Čo je reálne. Vraví sa "odpustil som ale nezabudol" a to je správne, lebo ten kto zabúda, vytvára potenciál, aby sa rovnaké neprávosti opakovali.
faktická pripomienka
jardob | 26.04.2017