Iste, máte pravdu že aktívny treba byť aj vo vzťahu k sebe, sebarozvoju, i vo vzťahu k prostrediu. No ak má ísť o kvalitnú aktivitu, treba sa na to pozrieť okom "náborového agenta", cez mieru profesionality "uchádzača".
Totiž, asi máloktorý šofér má rád, keď mu na sedadle spolujadzca kybicuje "dve na tri" niekto, kto ani nemá vodičák, ako má riadiť auto. Je to dokonca nebezpečné.
Ak stavebný dozor riadi stavbu domu podľa znalosti technologických postupov, a neustále sa pri ňom zastavujú ľudia z ulice a kybicujú mu (s dobrým úmyslom ale neodborne) čo robí dobre a čo nie, iní laici ho obviňujú z domnelej neodbornosti a zlodejiny na stavbe - tak pokiaľ tento dozorca nemá pevné nervy a zmysel pre česť, že aj keď je to štvrť debilov a nikto sa mu nezavďačí, ale postaví im, napriek tomu, kvalitnú bytovku, tak to celkovej stavbe neprospeje...

Kybici - to je v štáte neodborný dav. Preto, ak chce byť niekto skutočne užitočný, a vytvárať konštruktívnu kritiku a tlak na správnych miestach a v správnej chvíly, ktorá pomôže a neskomplikuje ešte viac situáciu, potom popri práci na svojej mravnosti treba rozvíjať aj vlastné chápanie reálnej politiky (nie mainstreamovej pseudopolitiky), podstatu riadenia sociálnych supersystémov, a globálnu politiku.
Neznalý, i keď dobromyseľný kybic, nie je nič iné ako - piesok v ložisku.
Podobne, keď človek si dá klapky na oči a bude riešiť len problémy vlastného štátu a bude ignorovať nadnárodné a globálne procesy, ktoré situáciu v štáte podmieňujú, tak nielenže štátu nepomôže, ale ešte oň aj príde.