Ako poznáme z KSB, tak súhrn obrazov a procesov v našej pamäti predstavuje tzv. videnie sveta; súhrn pojmov (slovo+obraz/proces) zasa tvorí chápanie sveta.
Vysielanie rovnakých slov, alebo len rovnakých obrazov inému človeku ale ešte nezaručí totožné chápanie informácie/zmyslu druhým človekom. Kľúčovou zložkou správneho chápania informácie ako celku v rámci komunikácie (slovnej či telepatickej) je súbor mravných kritérii v človeku.
Mravné kritériá fungujú ako porovnávacie konštatny v príkazoch (IF THEN, SWITCH a pod...)
Veď dokonalá komunikácia by mala fungovať ako empatia, teda neprenášať len strohú informáciu, ale aj vnútorný postoj k nej u jej odosielateľa.
Každý nosič informácie obsahuje niečo, čo možno označiť za šum, pozadie, teda určitý prebytok informácie. A človek vždy v informácii hľadá aj určitú hlbku, niečo navyše, analyzuje nosič aj s informáciou. A práve mravná zložka je zodpovedná za správne pochopenie aj hlavnej informácie, aj doplnkovej, interpretáciu ďalších rovín. Takto si niektorí ľudia domýšľajú, čo druhý človek reálne nemal v úmysle. Hodnotia, podľa prevažne svojich mravných kritérii. Niekto zbadá psa (hoc aj hrajúceho sa s deťmi) a predstaví si ako by sa s ním hral sám, alebo jeho deti. Iný človek si predstaví, ako by ho odral a zjedol...
Mravné odlišnosti ľudí robia rozdiely v zložení nielen mozaiky vlastného chápania sveta, ale aj chápania sveta u iného človeka. A aj keby sme doplnili chápanie sveta videním sveta iných ľudí, osvojením si telepatie, bez zjednotenia mravných kritérii by sme chaos v chápaní sa navzájom neodstránili.