názor

Július | 03.04.2017

"Právě husitství představovalo první velký historický pokus uskutečnit reformu života západního křesťanstva úsilím všech lidí, kteří cítili nutnost nápravy společnosti. Teprve o 100 let později ocenila luterská reformace v husitech své předchůdce a uznala jejich prioritu v důslednosti, s jakou vedli zápas za ozdravění života západokřesťanské církve. Naší povinností je proto vědět o husitské epoše co nejvíce, znát její světla a nezamlčovat ani temné stránky.“

Temné stránky, samozrejme, boli. Spanilé jazdy do Uhorska spojené s vypalovaním kláštorov, upalovaním mníchov, znásilňovaním mníšiek, drancovaním, kradnutím boli vtedy na dennom poriadku.

"Husitské vojsko bolo v roku 1431 rozdelené do dvoch prúdov, jeden prešiel Jablunkovským priesmykom do Žiliny a druhý už spomínaným prechodom z Uhorského Brodu cez Biele Karpaty na Považie, odkiaľ sa oba prúdy spojili a odtiahli na Liptov. Cez Turiec sa presunuli do Prievidze a odtiaľ do Topoľčian až k Nitre. Toto, pre husitov takmer bezproblémové ťaženie, sa pri Nitre skončilo, nie však z dôvodu vojenského neúspechu, ale vnútorných rozbrojov, ktoré nastali po tom, ako sa velitelia armád nedohodli na rozdelení koristi. To je ďalším dôkazom toho, že husitským spanilým jazdám išlo o šírenie Husovho učenia len v najmenšej miere.

Armáda sa rozdelila medzi táboritov a sirotkov[14]. Táboriti sa vrátili späť na Moravu, kým sirotkovia pokračovali v plienení až do Levíc. Hoci svoju korisť rozšírili o ďalšie dobyté a vyplienené mesto, pri ústupe späť na Moravu ich čakala pomsta zo strany táboritov v podobe strhnutého mostu cez rieku Váh, a tak sa museli k ústupu vybrať ťažko priechodným terénom ľavého brehu Váhu, pričom boli neustále napádaní uhorským vojskom. O tom, kto a akým spôsobom sa pričinil o neustále napádanie husitského vojska sa z prameňov nedozvedáme. Isté je len to, že husitská armáda sa v blízkosti mesta Ilava zmenšila na polovicu a musela čeliť poslednému stretu s kráľovskou armádou Žigmunda. Po privolaní pomoci od neďalekého hradu Lednica sa 11. novembra 1431 podarilo husitom prekročiť Váh, pravdepodobne aj za pomoci ilavských obyvateľov, a odtiahnuť na Moravu so stratou 5000 mužov a 250 vozov naložených korisťou.[15]

A ako skončili vychvaľované luteránstvo, ktoré vzišlo neskor dobre vidíme na odkresťančení Nemecka a Západu, kde obyvatelia dávno uznávajú iné hodnoty, ako kresťanstvo, takže tie reformy nepomohli očisteniu kresťanstva, ale úpadku.
Prax, ktorá má byť podľa KSB kritérium pravdy ukazuje jasne, kde to skončilo...
Nemecko sa mení na kalifát a s ním aj celý Západ...Česko je najateistickejšia krajina v Európe a má dobre nakročené sa stať znova kolóniou Nemecka...,
A Poľsko s nenávidenými katolíkmi, tomuto (úplnému podriadeniu Nemecka a moslimskej invázií) zatiaľ odoláva.


Přidat nový příspěvek