Problematika obdobia husitských vojen je veľmi rozsiahla, pokúsiť sa načrtnúť aspoň hlavné línie by si vyžadovalo niekoľko strán. Preto spomeniem len jednu vec, ktorá je podľa môjho názoru podstatná a bola naznačená v článku veľmi správne.
Hlavný dôvod, prečo sa rímskej „cirkvi“ podarilo dostať ľud vyznávajúci rímske náboženstvo pod jarmo otroctva bol v reči. Slovo božie sa šírilo v reči, ktorej nikto okrem kléru nerozumel. A tak sa stalo slovo kléru „slovom božím“. Obrady v latinčine, čítanie Písem v latinčine na omšiach, ohlúpené a poslušné davy, bezprecedentné zneužívanie, totálny odklon od pôvodného Kristovho učenia, zavádzanie náboženských nezmyslov a pohanských kultov – to bol stav celej rímskej cirkvi dlhé storočia (tento stav má korene zhruba v 5.storočí, kedy sa rímski aristokrati zo zištných dôvodov nechali vysvätiť za biskupov).
Jeronym Pražský – chránenec Husa mal väzby na Konstantinopol – dobre vystihnuté. Poukazuje to na líniu z čias Veľkej Moravy, kedy sa k ľuďom dostalo slovo Božie v ich reči a bolo možné mu rozumieť. Jeronym a Hus nadviazali na túto tradíciu, z čoho vyplývali veľké problémy pre vtedajší klérus, ktorý dovtedy neobmedzene vládol „skrze cirkev“ v Európe.
Pár slov k Cyrilovi a Metodovi – prelomový počin bol, že priniesli Písmo Slovanom v jazyku Slovanov. To isté spravil Wicklef, Hus, neskôr Luther a znamenalo to, že ľudia porozumeli Božiemu slovu a otvorili sa im oči, pretože zistili, že ich rímska cirkev klame a učí to, čo je s Písmom v rozpore (predaj odpustkov, očistec atď...) Samozrejme malo to aj politické dôsledky. Tak, ako dopadli žiaci Cyrila a Metoda, tak dopadol aj Hus a Jeronym Pražský – prenasledovaní, odstránení.
Tie isté nezrovnalosti, ako u Husa sa objavili u všetkých, ktorí sa k Písmu dostali v rodnej reči. Vo Francúzsku to bol Vald, v Anglicku Wicklef, v Nemecku Luther a vo Švajčiarsku Kalvín a Zwingli.
Pri husitoch treba ešte spomenúť „umiernených husitov“, ktorý v konečnom dôsledku zradili a prispeli k tragédii husitského hnutia.