Je dobre, že si ludia všímajú, aké rozdielne učenie je od apoštola Pavla oproti ostatnému Novému Zákonu.
Už vznikli aj rôzne teórie, že to bol rímsky či judaistický agent atd. atd.
(že bol duševne chorý, je skôr verzia materialistov, za socíku dosť často propagovaná.)

Ja by som chcel ale posunúť diskusiu ďalej, a uviesť argument na jeho obhajobu: Pavla po jeho obrátení prijala kresťanská komunita. Že mu spočiatku neverili, je jasné, je to aj v samotnej Biblii uvedené. Napriek tomu ho prijali, ikeď to boli ludia, ktorí osobne poznali Ježiša, vrátane Ježiša po vzkriesení. Boli to ludia, čo prijali Ducha svätého, čo vedeli komunikovať s Bohom atd.

A tých všetkých Pavol presvedčil (rôznymi spôsobmi, niečo sa uvádza aj v citovanom úryvku v článku, teda že sa im zjavil priamo Boh, a že majú odteraz Pavlovi veriť.)

A to je vážený, velmi silný argument v prospech Pavla. Čo sa týka rozdielneho pôsobenia Boha na Pavla, a následne pôsobenia Pavla v rámci jeho dalšieho života, to sa dá lahko vyargumentovať. Proste každý je nejaký, a na každého platí niečo iné. Napr. "sketpický vedec" apoštol Tomáš potreboval "hmatatelný a meratelný dôkaz". No tak "tu ho máš, Tomáš". Horlivý fanatik Šavol zas potreboval nejaký iný impulz, ktorý by ho dokonale presvedčil, a tiež sa to podarilo.

A prečo Boh potreboval týpka ako Pavol? Veď uvážte, nikto podobný tam v tej komunite nebol. S jeho energiou, organizačnými schopnosťami, intelektom... nečudo, že napr. "vodca Peter" bol plne v jeho tieni, o "mystikovi Jánovi" ani nehovoriac. Mne to logiku dáva. Iná vec je, že Pavol asi určite nedosiahol úroven vedomia Ježiša, tak v niečom to aj pokazil, ale zrejme to bola daň, ktorú asi každé náboženstvo musí zaplatiť, lebo nikto neprekoná toho zakladatela (až nový avatár).