Mam obavy, aby som nereagoval nevhodne, proto som iba citoval.
Moje vlastné názory by boli často v ostrom rozpore z detailami tu prezentovanými. Skúsil som to na tomto webe pred dvoma - troma rokmi (lineárne kontra exponenciálne funkcie) a výsledkom boli iba posmešky.
Záleží mi však na "presnosti" v zmysle odvoláviek na rozne "vedecké" názory. Konkrétne: keď sa tu komentuje analógová resp. digitálna podstata času, spomína sa "stav". V oblasti reprezentácií ľubovoľnej dynamiky v tzv. stavovom priestore sa cítim "doma". Samozrejme, že reprezentácia "dynamiky" je vždy spojená s časom. Najkrajší popis je v stavovom priestore preto, lebo umožňuje konštrupvať aj "anticipatívne" a "rýdzo anticipatívné" popisy, teda popis systému s "predvídaním". Nezáleží pritom, či tento pipis bude analógový alebo diskrétný. Stavový priestor môže byť aj analógový aj diskrétný. Veď je to iba "môj model" interpretácie "môjho vnímania" reality. Je dávno dokázané, že my realitu nepoznáme. Poznáme iba "môj model", ktorý nám sprostredkujú zmysly. (prečo je sprostredkovanie u všetkých ľudí skoro rovnaké - to je otázka, ktorej riešenie vedie na rôzne filozofické koncepcie reality a v tomto bode by sme mali začať. Inak sú všetky diskusie mimobežné. Každý si tvrdí svoje a každý ma vo svojom "modeli reality" pravdu. Preto je to "mimobežné" vnímanie a interpretovanie).
Zaujímavé je však nasledovné:
Systém, ktorý teraz reaguje na vstupy, ktoré prídu až v budúcnosti.
V realite nepoznáme takéto systémy. Celá veda sa opiera o "predstavu" systémov "riaditeľných a pozorovateľných". Najprv musí byť "vstup", resp. pôsobenie na vstupe, až potom môže byť výstup. Ibaže, napr. nositeľ Nob. ceny za fyziku (cena za objav "antihmoty - Paul Dirac) povedal: "Čo je dovolené v matematike, musí existovať aj v prírode. Inak by sa krása logických konštrukcií matematiky musela zrútiť". Aj tú "antihmotu" predpovedal na základe toho, že mu to vychádzalo ako symetrické riešenie z istej rovnice. Neskôr sa dokázalo, že existujú anti elementárne častice.
Otazka teda je takáto: Ak dokážem realizovať matematický popis systému, ktorý funguje na základe predvídania, je to možné aj v prírode?
Pokiaľ ide o čas, odporúčam esej Erwina Schrodingera z cyklu "Myseľ a hmota", kde vysvetľuje, že kedže veda "vždy" vychádza z určitých predpokladov, je jednoznačné na základe vedeckého názoru konštatovať "nezničiteľnosť Ducha časom".
Je to len záver cca desiatich strán textu a samo osebe takéto tvrdenie vyzerá podivne. Je potrebne nielen "prečítať" ale "pochopiť" celú knihu.