jak autora článku, tak každého jedného diskutujúceho si možno zobrať, s niečim však aj polemizovať. Isto hodnotný článok i diskusia.
Mať nadhľad, odstup - dobrá vec, nakoniec aj u tej nešťastnej matky, čo jej dieťa auto zrazilo. Veď, keď sa na to časom nepozrie z odstupu -z nadhľadom, tak potom až do smrti sa bude užierať žiaľom a sebaobviňovaním, emočne vtiahnutá nesmiernou bolesťou do znova a znova prežívania daného desivého okamihu. Tu jedine nadľad a odstup jej pomôže. Bo nadhľad je vlastne pozretie sa na danú vec, situáciu z boku, zo strany, uvedomiac si viac a v širšom aspekte, než bolo možné len v pozície matky, bolestne prežívajúcej stratu svojho dieťaťa znova a znova...
Vo svojom strede - vycentrovaný, vyvážený, vychádzajúci zo svojho vnútra - to jest, neuletel som ani tam, ani tu. Nič ma nevyhodí z rovnováhy, t.j. dokážem vždy adekvátne posudzovať a reagovať, vyhnúc sa emočne neprimeranej reakcie na základe toho, že mi "peniaca sa krv zastrie oči" a tnem hlava-nehlava..., napríklad... Byť v strede, vyvážený - aj čo sa týka čakier, duchovného, či telesného rozvoja. Neuprednostňovať jedno na úkor druhého. To jest nebyť narcismi, ale ani nezanedbávať svoje telo, bo je to veľmi dôležitý nástroj k prebývaniu v tomto svete foriem. Ak by nebol potrebný, tak by sme ho nemali- možno by stačilo sa nám tu len ako duše vo vetre preháňať...
Žiť v prítomnom okamžiku - a kedy ak nie tu a teraz? Áno, v myšlienkach prehodnotiť minulosť, poučiť sa z nej, zamyslieť sa do budúcna, čo a ako - to hej. Ale nezabudnúť sa v minulosti systémom "keby, keby - boli by sme všetci v nebi...", no ani neuletieť duchom do budúcna, večne zasnívaný chodiť mimo realitu. Bo žiť a tvoriť sa dá len tu a teraz - a najlepšie poučení minulosťou, vyvarujúc sa chýb s následkami do budúcna.
Meditácie - užitočný nástroj na zkľudnenie mysle a nielen. Je to ponorenie sa do vlastného vnútra, do vlastnej duše. A akou technikou, na ako dlho, ako často a za akým účelom - to si každý musí sám za seba určiť. Meditácia - technika ako na chvíľu sa odpojiť od celku, zhonu, hluku, od ostatných a nájsť odpovede v sebe..., aby som sa zase mohol začleniť do spoločenského diania, no už ako vedomý, a nie slepo ovplyvňovaný....
Snáď len v krátkosti k tomu, ako to ja vnímam...