Rodný jazyk prebúdza genetiku.
Rodný jazyk je oveľa viac než len prostriedok komunikácie. Je základom fyzického zdravia, duševných schopností, správneho pohľadu na svet a životného úspechu. K týmto prekvapujúcim zisteniam prišla odborníčka na dejiny jazyka, hlavná vedecká pracovníčka Ústrednej štátnej knižnice, doktorka filológie, profesorka Tatjana Leonidovna Mironova.
Vo svojich vedeckých prácach a verejných prednáškach dokazujem, hovorí T. Mironova, že každý človek má jazykovú genetickú pamäť. Aj dieťa, iba tak zo vzduchu, neloví slová, ale akoby si ich spomína. Moje všetky tri deti v určitom veku, približne od dvoch do troch rokov, zo seba „ťahali“ starobylé jazykové formy. Bolo to pre mňa príjemne počúvať, pretože som historik jazyka. Akoby si spomínali na staroveký jazyk. Najzáhadnejšie bolo, odkiaľ dieťa berie slová, ktoré nikdy a nikde nepočulo, ani u rodičov, do škôlky nechodí, televíziu a rádio mu nezapíname. A zrazu z neho ide celý prúd slov, na ktoré si akoby spomína.
V jazykovej genetickej pamäti každého človeka sú zaznamenané základne pojmy uvedomenia predchádzajúcich generácií. Keď sa „spomínajú“, udržiavajú sa, rozvíjajú sa, človek žije podľa zákonov svojich predkov, plní svoje poslanie na Zemi a odovzdáva svoje skúsenosti potomkom vo forme vlnovej genetickej pamäti. A naopak, pokiaľ sa snaží umlčať túto pamäť neprirodzeným spôsobom života pre danú rasu človeka, tak jeho schopnosti sa stiahnu, začína degradovať, stáva sa príťažou pre seba aj druhých, degraduje dedičné programy svojho rodu.
Výskumy etnopsychológov ukázali, že cudzie prostredie pôsobí utlmujúco na všetky schopnosti dieťaťa, dokonca aj na fyziologický vývoj. Ak napríklad desaťročné čínske dieťa umiestnia do ruského prostredia, tak sa stane hlúpejšie a bude častejšie choré. A naopak, pokiaľ ruské dieťa umiestnia do čínskeho prostredia, tak tam bude chradnúť.
Odsudzuje sa mládež osvojením cudzej kultúry na degeneráciu?
Rozhodne áno. Nie je možné beztrestne zrádzať svojich predkov, i když je potlačovaná prostriedkami masového vymývania mozgov. Takmer všetky piesne v rádiách a televízii sú v anglickom jazyku, väčšina masmédií propaguje americké hodnoty. V škole začali učiť anglický jazyk v prvej triede.
Tento jav je nový a nie dokonca preskúmaný, ale zdá sa, že etnopsychológovia majú pravdu. To znamená, že cudzie prostredie je nebezpečná vec a nielen pre dieťa. Pokiaľ by sme preskúmali, ako sa má, výsledky výchovy v emigrácii, odhalili by sme veľa poučného. Je známe, že v prvom pokolení ruských emigrantov bolo veľa talentovaných a geniálnych ľudí, ktorí preslávili svoje mená. Ale to boli ľudia, ktorí sa sformovali v Rusku a uchránili si za hranicami vieru a tradície svojich predkov. V druhej a tretej generácii, ktorá si osvojila cudziu kultúru a zabudla na svoju rodnú, je známych ľudí veľmi málo. Je zrejmé, že rod ruských emigrantov degraduje a rozpúšťa sa v iných etnických skupinách.
Ukazuje sa tým zrada viery, tradícií, rodovej pamäti predkov, ktorá nevyhnutne robí ľudí hlúpejšími, chorými, menej duchovnými, menej milujúcími. I preto je narkománia, alkoholizmus a samovraždy tak velkým javom v národě. A naopak, je udržiavanie dedičstva predkov prospešné pre zdravie, myseľ a dušu. Hlavnou príčinou vymierania národa nie je fyzické zničenie, ale morálna kríza.