Ono to hrabanie nôr je zrejme čisto inštinktívne a zajace to robia od nepamäti, nie je to zložka ktorá by sa týkala adaptácii k prostrediu, ktorej by sa museli učiť.
Napr. kura tiež hrabe a zobe samo, hneď na druhý deň po vyliahnutí, nikto ho to neučí, to je dedičný inštinkt, o ktorý nepríde.

Ale u rôznych zvierat, kde adaptácia hrá dôležitú rolu (faktor prostredia, sociálne vzťahy v svorke/stáde, techniky lovu), tie sa učí, nie všetko je inštinktívne. Ak pozeráte prírodopisné filmy, iste ste videli, ako je ťažké mláďa nejakého cicavca vrátiť naspäť do divej prírody (ak vyrástlo bez rodičov), ako ho sami ľudia učia určitým technikám aby vedelo prežiť, uloviť si potravu, aby znovuzískalo plachosť pred ľuďmi.

A človek je dosť zručný nato, aby vyhodil planétu do vzduchu, a stále sa nenaučil žiť v harmonii medzi sebou ani s prostredím. Riešenie nie je v ľudských inštinktoch, ale kultúre ktorá sa osvojuje od rodičov v útlom veku, cez školy a samostatne sebazdokonaľovaním sa. No základ musí byť už v rannom detstve položený. Otázka je len, čo by mal človek robiť, aby tvoril harmoniu vo vzťahoch medzi sebou, i k prírode. A riešenia ktoré život odobrí v praxi, tie si osvojovať a chrániť.