"Ale nikdky nemuzu souhlasit s tim, ze zabity clovek je vlastne vysvobozeny."

Dagmar, s tým nesúhlasím ani ja. Ak by toto bol jediný život daného človeka, bola by to tragédia. Lenže existencia bytosti, či už v ľudskej identite alebo inej je večná. Život ako celok nemá začiatok ani koniec, len sa mení, vedomie nezomiera. To sa týka všetkých, aj tých čo páchajú zlo alebo konajú dobro. Na druhú stranu, každá neprávosť zanecháva vo svete stopu, a každá takáto stopa bude musieť byť s úsilím odčinená. Pretože tento stav ľudskej spoločnosti určite nebol konečným cieľom. Platí teda heslo, že dobro nepríde samo od seba, ale je výsledkom systematického kolektívneho úsilia jednotlivcov. A vôbec to nemusí byť ťažké ak človek pozná ideálnu metodológiu.
Gauneri tohto sveta, možno v dôsledku svojej nespokojnosti, sú zatiaľ aktívnejší a viac používajú svoj rozum na dosiahnutie svojich cieľov. Všetci tí, ktorým záleží na spravodlivej spoločnosti budú musieť urobiť to isté a ešte vo vyššej miere, teda aktívne používať svoj rozum a schopnosť riadiť beh udalostí, aby sa spoločnosť začala vyvíjať k spravodlivosti, a nie stagnovala alebo degradovala. V určitom obraznom zmysle možno ľudský život jednotlivca vo vzťahu k jeho duši vnímať ako pracovnú pozíciu, kde je duši zverená určitá zodpovednosť, a prežíva veľa takýchto pracovných cyklov, pričom kým niekde narobí škodu, tak neskôr musí odstraňovať dôsledky toho čo nastváral. No nie sám, lebo každé zlo so sebou strháva do určitej miery ďalších ľudí, no podobne je to aj s dobrom. Preto pri každom diele tak záleží na umení a schopnosti spolupracovať.