Ano, spolu vidíme asi vždy viac.
Netvrdím, že na Slovensku neboli autonomistické (nie separatistické) tendencie.
Pražská politika (teraz zámerne nepíšem "česká") žiaľ prosto nebola vždy najšťastnejšia..mierne povedané. Už od vzniku republiky. Prosto to pokušenie pre tamojšie jelitá, hrať sa na koloniálnu mocnosť (hlavne smerom na východ, ako Poliaci) po vzore svojich protektorov, bolo asi priveľké.. Prsteň moci bol vždy najväčšou z drog.

K tej námietke?
No neviem, neviem, či to možno vôbec ako argument pripustiť.
Zmluvy vtedy predsa už dávno boli len zdrapom papiera.
Hitler prakticky už otvorene rozdával, vyťahoval karty.
(ano, miešali ich samozrejme jeho starí Kmotri prostredníctvom Nauhausa, Ekharta a ďalších..cieľ vojensko-priemyselný potenciál hodiť na Rusko, kde sa revolúcia začala uberať z ich pozície neplánovaným, neželaným smerom)

Všetci ako-tak gramotní politici (včítane Beneša) teda vtedy už dávno dobre vedeli, koľká bije. Nie len karty, ale i kocky boli hodené. Akurát s pár otázkami na papierikoch sa ešte hralo.., no tie boli už mimo našich krajín. Tá výtka teda silno páchne klasickým alibizmom. Navyše ex-post konštrukčným.

Ak by sme ale spolu hľadali mieru zavinenia Slovákov, isto existujú, no pravdepodobne trochu ineho druhu. Dôvody ich možno nadpriemerne trpkého osudu, útlaku medzi národmi,
by som hľadal pekne poporiadku niekde v kľučových udalostiach tzv. Veľkej Moravy a aj tzv. Samovej ríše. Ďalej ´do hĺbky dejín zatiaľ nemáme asi dosť priamych dôkazov, bo boli, ako aj inde, systematicky ničené. Čo- to sa ale zachovalo na iných miestach..
K tejto téme sa ešte asi nevyhnutne vrátime.

..ok..ešte k tomu vyhladeniu.
Áno, to sme tu tiež opakovane rozoberali a myslím, že dostatočne dôkladne. Asi sa netreba o tom nateraz ďalej baviť.
Jasné to bolo tak Beneśovi, ako i Tisovi, či ktorémukoľvek aspoň trochu triezvo uvažujúcemu, gramotnému politikovi na SK, či v CZ. Ostatne Hitler sa tým tiež netajil a navyše tieto idei neboli na západe ničím aŽ tak novým. V Británii,Spanielsku, Francúzsku, či Portugalsku ešte dávno pred Nemeckom.. Exoti s trochu iným názorom na vec, typu Tuku, Hortyho, Duceho, Banderu a pod..môžu byť za iných okolností prospeŠní, no vtedy zohrali na pódiu svoj tragické role..

Ohľadom rozličnej rýchlosti rovnakého osudu.
Hralo sa, ako vždy, o čas. I obyčajný rok-dva má v tej situácii obrovskú cenu!

Prakticky všetci skutočne profesionálni vojaci, špička Wehrmachtu predsa dávno pred útokom na ZSSR vedeli, že Hitler matematicko-ekonomicky jednoducho vyhrať nemôže. Nemeckí, naši, Briti, všetci. To je nepopierateľné. Hitlerovi hádzali tie prepočty na stôl pomaly už ako ťažítka. Napriek tomu nemohol neísť. Preto tá kampaň, umelé napätie Anschlussu, Sudet, rýchlich uspechov v dánsku, Nórsku, Holandsku Belgicku a Francúzsku. Na excitovanie, vybudenie Kanonenfuttru, na toto depriváciou roky počas Weimaru systematicky deprivovanej a ponižovanej masy tak kultúrneho národa Nemcov. Sociologické prahy. Hitler menil najvyššie širokorozhľadné kádre wehrmachtu v tomto zmysle v podstate z presne opačných motívov, ako Stalin.

To je ale asi na dlhšie a inokedy, neskôr..príde na to