Skúsim odpovedať ja. Kedže ide o problém v joge a mystike dobre známy.
Páter Pio (podobne ako historický Ježiš a mnohí další) mal schopnosti, ktoré sa v joge nazývajú "siddhi" (buddhizmus v páli "iddhi") . Každá klasická prúručka jogy tieto sily pozná, a každá ich radí príliš nerozvíjať, ale energiu z nich akoby zúžitkovať na jemnejšie , duchovnejšie pôsobenie.

"Siddhi" v danej podobe , sú podobne ako hmotne viditelné stigmy, prejavom istého materializmu (pátra Pia, a pravdepodobne aj Ježiša, ale to je na inú debatu). Podobne aj Piove zápasy s diablom, ktorý ho týral až fyzicky. Znamená to skrátka, že Pio dosiahol nejakú úroveň, na ktorej viac-menej ustrnul, a posúval sa vpred len velmi pomaly (a zrejme sa predsa len posúval, lebo tesne pred smrťou tieto javy ustali, a zacelili sa mu aj stigmy.)
Jogín či mystik , idúci správne, túto sféru "siddhov" pomerne rýchlo preskočí, a potom už nemá ani hmotné bolesti, ani nezápasí s diablom, ani nie je vystavený útokom od ludí, ale ani nemá tieto hmotné schopnosti, "len" duchovné (pôsobí priamo na info-pole.)

V tomto bode teda plne súhlasím s tým názorom, že taký človek už proste je mimo oblasť utrpenia (Božieho dopustenia). Samozrejme opačný extrém je báť sa bojovať s vlastnými nedostatkami, to sú tí, čo nechcú zobrať kríž. Ale to je len určitý medzistupen, nie nejaký cieľ, večne trpieť. Preto považujem za omyl, ked kresťanstvo má symbol Ježiša na kríži: Ježiš žije, ale nie je na kríži. Už cca 2000 rokov tam nie je, takže budíček, milí "kresťania" :-)