o výhodnosti a efektivite spoločenskej deľby (správnejšie zjednotenia) práce azda nikto pochybovať nebude. Známe Werichovo "ten delá to a ten zas ono..." Družstvá (JRD a JZD, kolchozy) sú len formou spoločenského zjednotenia práce v poľnohospodárstve. Umožnilo efektivitu, špecializáciu a ekonomickejšie využitie zdrojov, jak pracovných, finančných, výrobných... A každý sa mohol sústrediť na svoj úsek vo výrobnom procese (ten delá to a ten zas ono a dohromady...). Prinieslo to okrem iného aj zvýšenie kvality života poľnohospodárov a ich oslobodenie od otrockého prikovania k pôde a zvieratám. Všetky neduhy JZD, JRD, kolchozov idú na vrub nedodržaniu technologických procesov a presadzovaniu iných ako odborno-riadiacich kvalít riadiacich kádrov (rodinkárstvo, stranícka príslušnosť, kariérizmus a pod.), ale to sa týka a týkalo všetkých výrobných sfér jak v socializme, kapitalizme. A nech mi tu nikto neoponuje, že bohatí sedliaci vlastniaci majere to zvládali dobre, možno aj lepšie a nepotrebovali na to družstvá. Bolo to o tom istom - o zjednotení/deľbe práce len v inej riadiacej schéme. Takže prosím nezatracujme anblok družstevníctvo v poľnohospodárstve, lebo to svedčí len o povrchnosti poznania problematiky. Otázkou je, či bolo potrebné štátnou represiou znevýhodňovať aj iné formy zjednotenia/deľby práce, či nebolo lepšie ponechať aj bohaté majere a veľkých gazdov. ak dorábali kvalitne a rozumeli svojej robote. Zdravá konkurencia je vždy nápomocná. Ale to je už ďalšia otázka.