od hegemónie jednej parazitickej veľmoci,ktorá mlie z posledného.Za vidinou svojej záchrany neváha hoc prevrátiť svet naruby a zničiť všetko,čo by pripomínalo dlhodobú stabilitu a udržateľnosť.Ide tak ďaleko,že neváha ničiť celé národy,pokúša sa len v mene vlastnej svojvoľnej arogancie vnútiť svoju vôľu iným,pričom postráda akúkoľvek empatiu či aspoň snahu o chápanie potrieb a priorít iných národov.Taký vládca nie je vládcom,ale despotom a tyranom,ktorý zošalel z nadobudnutej moci a uveril ilúzii,že jeho moc a jeho vláda je neohroziteľná.Pád impéria nenásytnej veľmoci,ktorá stavia zisk nad všetky hodnoty a neváha preň zabíjať a ničiť je neodvratný,zostáva však filozofickou otázkou či je svet pripravený prevziať svoju budúcnosť do vlastných rúk a zvráti ten chaos vo svete,ktorý vznikol len pre ctibažnosť a surovú aroganciu otrokov mamonu.