Fakticky sa sprisahanie Clinton-Jeľcin stalo úspešným vo všetkých smeroch. Na sklonku vládnutia amerického saxofonistu reálna moc v Rusku takmer úplne odišla z rúk tých, ktorí si na ňu robili nárok. A to natoľko, že boli reálne ohrozené gigantické aktíva sovietskej elity, vyvedené na Západ počas obdobia 20-tich rokov. Jednako sa tento úspech stal palicou s dvoma koncami. Spočiatku zaoberajúc sa len formovaním vlastného konkurenčného kapitálu, а nie rozvojom alebo hoci len záchranou krajiny, Jeľcinove mláďatá dokázali nemálo rozkradnúť, ale nedokázali celkom uchmatnúť moc starým elitám v krajine, ani sformovať vlastnú funkčnú moc. «Fiesta» sa skončila krízou a defaultom v 1998-om, kedy si kvôli vlastnej záchrane «mladobanditi» zrátali ,že je pre nich lepšie vrátiť moc starým pánom. Rozumie sa , že niečo pre seba vyjednali. A možno aj niečo zaplatili. Jediný, kto sa rozhodol pokračovať vo vlastnej hre spoliehajúc sa na moc zahraničných pánov , bol Chodorkovský, na čom aj preukázateľne pohorel. Jednak , za hranicami Ruska sa nikto nezberal vracať k predošlým dohodám , oprávnene predpokladajúc, že Rusko zbavené veľkej časti bývalej sily, nie je fyzicky spôsobilé uhájiť svoje práva, а preto sa na kapitály vyvedené z ZSSR, pozerali ako na zákonné trofeje.

No navrátiac si v 1998-om plnú moc ,starí sovietski funkcionári sa nechystali zmieriť s týmito možnými stratami. Preto sa v tom čase objavilo ruské ultimátum Západu. Alebo vrátime hru na začiatok, alebo nemáme čo stratiť, a preto «obaja poletíme ». Západ «letieť» na atómovom hríbe aj keď v spoločnosti sovietskej elity odmietol. A rýchlo cúvol. No pravda nie úplne. О okrúhlom stole a delení svetového koláča sa reči neviedli. No bohatstvo nechal Západ na pokoji. V mnohom tomu napomohlo i víťazstvo Busha mladšieho vo voľbách v roku 2000. Potom sa stala (presnejšie bola organizovaná) tragédia 9/11, a svet sa definitívne zmenil. V podstate, tento teroristický útok bol v mnohom spojený najmä s predchádzajúcimi udalosťami, nakoľko strata chutných mnohomiliardových trofejí , s ktorými všetci počítali, urobila riadnu dieru do stavu americkej ekonomiky. A to tak veľkú, že bolo nutné rýchlo odvliecť pozornosť od ekonomických problémov ďalšou «víťaznou» vojnou.
A hoci Busha nahradil demokrat, nebol z klanu Clinton, ale z klanu Kennedy.
Počas celého svojho vládnutia sa Obama hlavne staral o to aby sa nestal posledným prezidentom USA, ako to bolo predpovedané. Preto sa snažil konať opatrne , nenáhliac sa stať «obetným baránkom».

A tak zopakujúc si udalosti, sformulujeme, v akých podmienkach bolo predložené vtedajšie ultimátum.

1. Post-sovietská elita na hrane totálneho finančného krachu, za ktorým je nevyhnutný ďalší rozpad Ruska, strata moci a celkom smutné dôsledky pre samotnú elitu. Najmä keď sa nestihneš zastreliť do momentu , keď za tebou prídu hladné nahnevané masy.

2. Nemožnosť riešiť problémy prostredníctvom rokovaní, keďže jedna zo strán sa považuje za víťaza a svojho oponenta za zákonnú obeť.

3. Porážka znamená nie prehru v ďalšej z partií Veľkej Hry, ale jej úplné finále , čo znamená likvidáciu jedného z Hráčov.

Pozrime sa teraz na dnešnú situáciu, v ktorej je podobné ultimátum predložené zo strany USA. Je jasné , že poníženie Billa nebolo zabudnuté. A po celé tie roky USA túžili po revanši, pričom po takom, ktorý by bolo možné presne spojiť s predošlou porážkou. No túžiť neznamená aj môcť.

1. Finančná oligarchia západu je tak ako nikdy blízko k svojmu kolapsu. Ak pred niekoľkými rokmi hovorili o tom len konšpirológovia, tak dnes táto téma prakticky nemizne zo stránok popredných solídnych vydaní. Triliónové finančné injekcie nepomohli, skôr skomplikovali situáciu. Aj totálne sfalšované oficiálne ekonomické štatistiky sú viac než veľavravné. V prípade finančného kolapsu spoliehať sa na odchod zo života prirodzenou smrťou u väčšiny opôr súčasných financií sa dá len za podmienky ,že budú mať neustále vo vrecku nabitú spoľahlivú pištoľ. Ináč ich rozzúrený oklamaný dav zaživa roztrhá na franforce.

2. Nehľadiac na vynaloženú snahu rozhovory s Ruskom nič neprinesú. A to z jednoduchého dôvodu ,že Západ nemôže ponúknuť Putinovi nič také, čo by si fyzicky nemohol získať samostatne. Síce o trochu neskôr ,no to situáciu nemení. Plus pozíciu Ruska neverejne , no celkom otvorene podporuje Čína, záujmy ktorej sú teraz na strane Ruska.

3. V tomto bode je situácia trochu odlišná od tej spred 17-tich rokov. No len v tom ,že Británia zavčasu začala svoju hru, maximálne otvorene sa dištancujúc ako od USA ako aj od EU, ktorá politicky aj ekonomicky leží pod pätou zaoceánskeho partnera. No pre všetkých , ktorí nie sú plne asociovaní s britskou korunou , to situáciu neuľahčí. Pre nich bude Hra ukončená.