To ale trochu smrdí nihilizmom. Znie to ako nestaraj sa do druhých a hľad si svojho, napriek tomu, že aktivita druhých sa nás bezprostredne dotýka.
Činnosť Tvorcu všetkého sa ma tiež bezprostredne dotýka, lebo jeho dielo môžem spoznávať na sebe, v sebe aj okolo seba. Ak cez moju myseľ prúdia určité informácie, musím mať na ne nejaký svoj názor, budovať si ho, nato mi bol daný intelekt. Napriek tomu, že každý názor je subjektívny a nesie v sebe mieru neurčitosti. No život bytostí plynie celkom úspešne aj bez toho aby mali vo veciach stopercentnú istotu. Riešime rôzne úlohy, rôzne procesy a podľa ich priorít aj riešime otázky ohľadom neurčitostí, s cieľom znížiť mieru neurčitosti v nich. Niektoré algoritmy správania sú dané napevno geneticky v inštinktoch, niektoré si tvoríme racionálne umom, a niektoré rieši naša intuícia (pomoc Zhora). V závislosti od toho, s čím a ako človek pracuje, robí viac alebo menej chýb. Preto názor si možno budovať aj o Bohu. Umelca možno spoznávať buď cez jeho obrazy, alebo skrze obojstranný dialog s ním.
Re: Re: Re: Re: Re: otázka stvoření člověka a osoby Ježíše Krista
jardob | 28.09.2016