záver

jardob | 20.09.2016

Skvelá kniha. Škoda že tá posledná kapitola bola zhrnutá len na tri strany, zaslúžila by si podrobnejší rozbor. Práve tu sa začali črtať kľúče k tomu, ako možno neutralizovať engramy, napríklad aj v súvislosti s dosiahnutím Ľudskej psychiky...
Vyzerá to tak, že engram je svojou anatómiou blízky ľudským inštinktom a má podobné vlastnosti. Je to niečo ako auto-imunitná reakcia organizmu, ktorá si vybrala svoj alergén (situáciu) na ktorý je precitlivená, čo má pôvod v nejakej prvotnej situácií a prežitej traume. Pravdepodobne ide o niečo čo sa môže preniesť aj dedične, skrze rodovú líniu.
K úložiskám informácií... KSB vraví že nositeľom psychiky je biopole. Biopole existuje aj ako celok - ľudské biopole, ale treba si uvedomiť že nielen človek má svoje biopole, ale aj jednotlivé orgány, jednotlivé bunky. Každá bunka má okrem hmotnej časti tela aj svoju biopoľovú časť - informačný systém. Tak ako bunky tvoria orgány, tvoria aj komplexnejšie biopoľové systémy. Tým najkomplexnejším v rámci človeka je ľudské biopole. Pohlavná bunka má tiež svoje biopole a prenáša množstvo informácie nielen vo svojej hmote, génoch a dna... Aj tá má spojenie s vonkajším svetom skrze svoje biopole.
Preto nervovú sústavu treba brať komplexne, nejde len o hmotný systém, ale je biopoľovo začlenený každou bunkou aj do jemnohmotného informačného systému celého ľudského biopoľa. A keď dôjde k poškodeniu mozgu, niektorých konkrétnych buniek, nejde len o poruchu hmotného, ale aj biopoľového systému práve v bunkách ktoré boli poškodené... Lebo funkčná časť bunky nie je len v jej hmotnom systéme, ale je tom biopoľovom.

Přidat nový příspěvek