Moja teoria ohladne slovenčiny je nasledovná: slovenčina nie je západoslovanský jazyk (napr. absencia "rz-ř" ako prechodu už k nemeckej primitívnejšej výslovnosti rôznych písmen), ale akýsi "stredoslovanský". Hlavne teda stredoslovenčina, lebo západoslovenské nárečia sú už podobné na moravské (resp."slovácke"), a východoslovenské na rusínske a ukrajinské, vrátane zmeny prízvuku (čo je unikát - na Západe hovoríme SLOvensko, - bratislavsky dokonca SLÓvensko, a na Východe SR SloVÉNsko.)
Zostáva vysvetliť, čím to je. Možnosti sú asi dve, pokiaľ viem. Jednak časť historikov, napr. ruský významný Trubačov (ak si spomínam), tvrdil, že pravlasť slovanov je na území dnešného Slovenska a Maďarska , a nie medzi Dneprom a Vislou (zhruba dnešná Halič). Druhá varianta, a tú som už spomenul, že nech je pravlasť kdekolvek, práve v najvyšších vrchoch Karpát sa zachoval , zakonzervoval ako akýsi "relikt panenskej minulosti" relatívne v čistej podobe onen "praslovanský jazyk". Tento proces vidíme dokonca aj dnes - kde napr. na Liptove či Horehroní sa hovorí "čisto", a čím ďalej od tohto územia, tým väčšie odchýlky tým či oným (západo-východným) smerom.
Dodnes neviem, kde presne je onen "slovanský" či širšie europsky "Kailaš" (mýtické Méru), ale zrejme v Nízkych Tatrách, buď Chopok , alebo Ďumbier. Dvojkríž (s pre mňa zvláštnym nápisom Trenčín) je na Ďumbieri, ale názov Chopok sa mi viac páči (od slova "chápať, pochopiť", ale aj zároveň majetnícky "uchopiť", v rámci alternatívy byť/mať).
Re: Re: Re: omluva a dotaz- perun
Perun | 23.09.2016