U mňa sú také 2 paradoxy, ale myslím, že sú v poriadku: nepriateľa by som dokázal zabiť, keby mi išlo o život, v takejto situácii sa človek dostate buď do afektu, kedy sa svedommie vypne automaticky na základe (zvieracieho) pudu/inštinktu seba-záchovy; ale zase kvôli hladu by som pravdepodobne nedokázal zabiť zviera a radšej by som umrel. Z toho mi vyplýva otázka: či je v poriadku vedome obísť svedomie, keď ide o hlad, defakto o život a nie je iná možnosť prežitia. Problém je, že keď sa človek raz naučí "vypínať" svedomie, môže celkom ľahko skĺznuť až k "démonizmu". Dá sa vôbec na 100% v každej situácii žiť podľa svedomia a ešte ktomu v dnešnom amorálnom systéme? Asi nie.